Pôrodné bolesti brooklynskej arabskej akadémie

Nad otvorením Khalil Gibran International Academy – plánovanej školy s vyučovacím jazykom arabským v New Yorku visí otáznik.

Skutočnosť, že tento prípad ostáva otvorený, je prekvapením. Okrem námietok tých niekoľkých z nás – redaktorov z New York Sun, ich fejtonistky Alicie Colon, investigatívneho tímu Beila Rabinowitza a Williama A. Meyera, spolu s mojím vlastným článkom a blogom na túto tému – sa škola teší stálej podpore. Nadácia Billa a Melindy Gatesových pomáha s jej financovaním. Úrad starostu, Liga proti hanobeniu (Anti-Defamation League) a Zväz učiteľov (United Federation of Teachers) ju schvaľuje. Spravodajstvo v New York Times, New York Daily News, Brooklyn Daily Eagle a International Herald Tribune sa snaží nás oponentov diskreditovať, občas sa sklonia k tomu, aby prekrúcali naše argumenty.

Dokonca rodičia v dvoch lokalitách, ktorí protestovali proti tomu, aby bola KGIA umiestnená v tých istých budovách, kam chodia do školy ich deti, nehovoria o personále alebo učebných osnovách školy, ale iba o takých otázkach, ako je nedostatok priestoru v učebniach a miešanie starších študentov s mladšími. Jeden z rodičov sa vyjadril takto: „My sa nestaráme o podstatu školy. Naše starosti sa týkajú otázky priestoru.“

Takéto námietky zo strany rodičov viedli Ministerstvo pre vzdelávanie k tomu, aby zanechalo svoje snahy o umiestnenie KGIA v základnej škole v Brooklyne. Namiesto toho našlo pre nasledujúce dva roky iné miesto a hovorca ministerstva vyhlásil s konečnou platnosťou: „Nejde o žiadne provizórne rozhodnutie. Škola sa na tom mieste otvorí v septembri.“

Aj po tomto všetkom sa však vyhliadky školy zdajú byť nie celkom jasné. Po prvé, akademický rok 2006-07 už pomaly končí, žiaci piateho stupňa už vo všeobecnosti vedia, ktorú školu chcú navštevovať na budúci rok, a hoci niektorí z rodičov prejavili záujem o KGIA, žiaden zo študentov si tam zatiaľ nepodal prihlášku.

Po druhé, skutočnosť, že Ministerstvo pre vzdelávanie zjavne inštruovalo správu školy, aby nehovorila s tlačou, hovorí o spôsobe myslenia, zodpovedajúcemu stavu obliehania.

Po tretie, skutočnosť, že všetkých dvanásť členov dozornej rady KGIA má spojenia s religióznymi inštitúciami, oprávňuje obavy týkajúce sa toho, že v skutočnosti ide o religiózne orientovanú školu.

Po štvrté, traja moslimskí členovia dozornej rady majú islamistické väzby, ktoré nie sú vhodné pre školu financovanú z peňazí daňových poplatníkov. Imám New York University Khalid Latif pohrozil rektorovi univerzity, že ak by študenti uskutočnili niečo podobné ako bolo uverejnenie dánskych karikatúr, „nemožno potenciál toho, čo by sa mohlo stať potom, brať na ľahkú váhu.“ Al-Hajj Talib ´Abdur-Rashid patrí k „National Committee to Free Imam Jamil Abdullah Al-Amin" (Výbor na oslobodenie imáma Jamil Abdullaha Al-Amina – usvedčeného vraha policistu). Shamsi (alebo Syamsi) Ali vedie v Queens madrasu, ktorá tým, že sa takmer výlučne orientuje na memorovanie Koránu, by mohla znamenať porušovanie štátneho zákona o vzdelávaní.

A nakoniec, rodičov neukľudní vyriešenie problémov týkajúcich sa nedostatku priestorov alebo miešania študentov rôzneho veku, pretože, čokoľvek verejne vyhlasujú, dôkazy hovoria o tom, že ich skutočné námietky proti KGIA sa týkajú toho, že škola svojim študentom bude vštepovať panarabizmus a radikálny islam,

• Prečo rodičia v New Yorku akceptovali bez protestu školy vyučujúce čínštinu, kreolčinu, francúzštinu, nemčinu, japončinu, ruštinu a španielčinu, zatiaľ čo rodičia v dvoch školách odmietli KGIA?
• Argument týkajúci sa nedostatku priestorov nie je odôvodnený, pretože druhá školská budova má prebytočnú kapacitu 680 miest, čo je omnoho viac, ako očakáva nová škola pre 60 študentov počas prvého roku a pre dvojnásobný počet v druhom roku.
• Správa školy sľubuje pre školy, ktoré poskytnú priestory KGIA, prijatie zvýšených bezpečnostných opatrení, čo implicitne poukazuje na to, že tu ide o obavy rodičov týkajúce sa arabského vyučovania.
• Rodičia niekedy hovoria aj mimo oficiálnej argumentačnej línie a vyjadrujú svoje skutočné pocity. Napríklad Katia Lief sa obáva „kultúrno-religióznej školy“, s „dievčatami v burkách“. (to, že o pár dní neskôr napísala zmätené ospravedlnenie „dievčatám v burkách“, iba potvrdzuje obavy rodičov z otvoreného vyjadrovania sa).
• Namietanie proti islamským inštitúciám zdôrazňovaním praktických otázok, ako je nedostatok priestorov, doprava či parkovanie, je bežnou vecou. V štúdii z roku 1991, ktorej som bol spoluautorom, som sa už zmienil o niekoľkých prípadoch v Európe a v Spojených štátoch, a odvtedy sa to stalo ešte výraznejšou rutinou.

Je skutočnosťou, že islamské inštitúcie, či už ide o školy alebo mešity, majú formát extrémizmu a dokonca násilia. Obavy sú oprávnené a mali by byť vyjadrované otvorene. Minister pre vzdelávanie štátu New York Joel Klein sľúbil, že „ak sa ktorákoľvek zo škôl stane náboženskou školou,“ zatvorí ju, a dodal, že nebude tolerovať „politickú školu s politickým programom.“

Čitatelia, ktorí chcú vyjadriť svoje obavy z religióznej a politickej povahy KGIA, mu môžu napísať na adresu JKlein@schools.nyc.gov.

Súvisiace témy:  Academia, Muslims in the United States receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.