Šanca pre Egypt

I keď vývoj v Egypte prebiehal tak dobre, ako sa len dalo dúfať, ďalšia perspektíva zostáva nejasná. Vzrušujúca časť je za nami, teraz prichádzajú starosti.

Začnime tromi dobrými správami: Mocný muž Egypta Husní Mubarak, ktorý, ako sa zdá, privolával katastrofu, našťastie rezignoval. Islamisti, ktorí by chceli posunúť Egypt rovnakým smerom, akým sa uberá Irán, hrajú v súčasných udalostiach malú rolu a zostávajú vzdialení od moci. A armáda, ktorá vládla Egyptu zo zákulisia od roku 1952, je inštitúciou, ktorá je najlepšie vyzbrojená na prevzatie vlády podľa požiadaviek demonštrantov.

Egyptský Mubarak a tuniský Ben Ali, v spoločných dobrých časoch.

A teraz k problémom. Samotná armáda predstavuje menší problém. Bola zodpovedná za šesť desaťročí a narobila pritom kopu zmätku. Egyptský spisovateľ Tarek Osman vo svojej novej knihe Egypt on the Brink: From Nasser to Mubarak (Egypt na pokraji: Od Násira po Mubaraka, Yale University Press) výrečne demonštruje, ako prudko kleslo postavenie Egypta. Ktorýkoľvek ukazovateľ si vyberieme, od životného štandardu po jemné uplatňovanie moci, Egypt dnes zaostáva za svojimi monarchistickými predchodcami. Osman stavia proti sebe svetskú Káhiru 50. rokov a "dnešné preľudnené mesto tretieho sveta". Cíti tiež beznádej kvôli tomu, ako sa krajina. "ktorá bola majákom pokoja … zmenila na najproduktívnejšiu živnú pôdu agresie na Blízkom východe."

Moslimské bratstvo predstavuje väčší problém. Bolo založené v roku 1928, vo svete je vedúcou islamistickou organizáciou, ktorá sa dlho vyhýba konfrontácii s vládou a odhaleniu jej snáh o uskutočnenie islamistickej revolúcie v Egypte. Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád vyjadril túto nádej, keď vyhlásil, že zásluhou vývoja v Egypte "sa objavuje nový Blízky východ, bez sionistického režimu a amerického vplyvu." Pri ostrejšom hodnotení sa sám Mubarak sústredil na rovnaké nebezpečenstvo: "Vidíme, ako demokracia Spojených štátov pôsobila v Iráne a v Gaze s Hamasom, a to je osud Blízkeho východu … extrémizmus a radikálny islam."

Americká administratíva naivne nevyjadruje zo svojej úlohy takéto obavy. Barack Obama zľahčoval hrozbu zo strany Moslimského bratstva, nazval ho len "jednou z frakcií v Egypte," a jeho riaditeľ amerických spravodajských služieb James Clapper, dokonca pochválil bratstvo ako "veľmi heterogénnu skupinu, veľmi sekulárnu, ktorá sa vyhýba násiliu" a usiluje o "zdokonalenie politického poriadku v Egypte."

Tento nezmysel poukazuje na to, že americká politika je v hlbokom zmätku. V júni 2009, počas stavu, keď takmer vypukla revolúcia v Iráne proti nepriateľskému režimu, Obamova administratíva mlčala a dúfala, že v Teheráne zvíťazí dobrá vôľa. Ale Mubarak, priateľský diktátor pod útkom skutočne prijal netrpezlivý "program slobody" Georga W. Busha a podporil opozíciu. Obama zdanlivo povzbudzuje demonštrantov v uliciach len proti našej strane.

Obálka knihy Tareka Osmana "Egypt na pokraji: Od Násira po Mubaraka".

Americký tlak, stály a gradujúci, uznáva, že demokratizačný proces v sebe zahŕňa obrovskú transformáciu spoločnosti a vyžaduje nie mesiace, ale desiatky rokov, potrebných na otvorenie systému.

Čo bude ďalej v Egypte a prevezme ho Moslimské bratstvo?

Na egyptských uliciach sa v uplynulých dňoch dialo niečo pozoruhodné a neočakávané. Masové hnutie bez vodcu vyburcovalo veľký počet normálnych občanov, tak ako pred pár dňami v Tunisku. Nebola to zúrivosť voči cudzincom, egyptskej minorite obetných baránkov, ani schvaľovanie radikálnej ideológie; namiesto toho požadovali zodpovednosť, slobodu a prosperitu. Správy, ktoré ku mne prišli z Káhiry, naznačujú historické otáčanie sa k patriotizmu, začleneniu sa, sekularizmu a osobnej zodpovednosti.

Na potvrdenie toho si pozrime výsledky dvoch prieskumov verejnej mienky: Výsledky štúdie, ktorú uskutočnili v roku 2008 Lisa Blaydes and Drew Linzer ukázali, že 60 percent Egypťanov zdieľa islamistické názory. Ale prieskum Pechter Middle East Poll z minulého týždňa zistil, že len 15 percent obyvateľov Káhiry a Alexandrie "súhlasí" s Moslimským bratstvom a asi 1 percento podporuje post prezidenta Egypta z bratstva. Ďalším indikátorom tejto seizmickej zmeny je: bratstvo, na ústupe, minimalizuje svoje politické ambície, s Yusufom al-Qaradawi ide tak ďaleko, že vyhlasuje, že zachovanie slobody Egypta je omnoho dôležitejšie ako zavedenie islamského práva.

Je ešte príliš zavčasu, nikto nemôže povedať, odkiaľ táto revolúcia v postojoch prišla, alebo kam povedie, ale je šťastnou realitou dneška. Armádne vedenie teraz nesie závažnú zodpovednosť za to, aby ju doviedla k realizácii. Najmä traja muži, viceprezident Omar Suleiman, minister obrany Mohammed Hussein Tantawi, a šéf vojenského štábu Sami Hafez Enan, budú prísne sledovaní. Čoskoro uvidíme, či sa vojenské vedenie poučilo a dospelo, alebo či pokračuje v uskutočňovaní svojich egoistických záujmov, ktoré povedie k ďalšiemu rozkladu.

Súvisiace témy:  Egypt receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.