Prečo sa Egypt nestane čoskoro demokratickým

Časopis Economist požiadal Anousha Ehteshamiho z Durham University a Daniela Pipesa o vyjadrenie k ďalšiemu vývoju: "Egypt sa stane demokratickým v priebehu roka." Odpoveď Ehteshamiho v prospech vyhlásenia si môžete prečítať tu. Odpovede pána Pipesa nasledujú nižšie:

K vyhláseniu, že Egyptská arabská republika sa nebude môcť pochváliť demokratickým politickým systémom v budúcom roku v tomto čase ma viedli dva dôvody.

Po prvé, demokracia je viac než len konanie volieb; vyžaduje si vývoj občianskej spoločnosti, znamená to také komplexné a neintuitívne inštitúcie ako právny štát, nezávislé súdnictvo, viacero politických strán, práva menšín, dobrovoľné združenia, sloboda vyjadrovania, hnutia a zhromažďovania. Demokracia je naučenou dispozíciou, a nie inštinktívnou, vyžaduje si hlboké zmeny postojov, ako je kultúra sebaovládania, zhoda hodnôt, rešpektovanie rozdielnosti názorov, pojem lojálnej opozície a zmysel pre občiansku zodpovednosť.

Ako naznačuje jeho logo, nie je egyptské Moslimské bratstvo úplne demokratickou organizáciou.

Ďalej, pri voľbách treba postupovať tak, aby boli vykonané dokonale. V ideálnom prípade krajina začne s voľbami na komunálnej úrovni a smeruje ďalej k národnej, začína zákonodárnou zložkou a postupuje k výkonnej. Súčasne potrebuje tlač získať plnú slobodu, politické strany by mali dozrieť, parlament by mal získať moc na úkor exekutívy a sudcovia by mali medzi nimi rozhodovať.

Takáto transformácia spoločnosti sa nemôže uskutočniť v priebehu mesiacov alebo dokonca rokov; historické záznamy ukazujú, že na úplné uskutočnenie sú potrebné desaťročia. Neprichádza do úvahy, aby Egypt s menšími skúsenosťami s demokraciou zhromaždil dostatok takýchto komponentov potrebných na zavedenie plného demokratického poriadku v priebehu dvanástich mesiacov.

Po druhé, nezáleží na tom, podľa ktorého scenára sa bude hrať, demokracia nie je na obzore.

• Ak zostane pri moci Husní Mubarak, čo je nepravdepodobné, ale možné, bude ešte väčším tyranom ako doteraz. Ako ukázali jeho skutky v posledných dňoch, neodíde v tichosti.
• Ak armáda uplatní moc priamejšie, než vtedy, keď za scénou pripravovala svoj štátny prevrat v roku 1952, by sa novo vymenovaný viceprezident Omar Suleiman pravdepodobne stal prezidentom. Uskutočnil by zmeny systému, eliminoval by najzávažnejšie zneužívania, ktoré sa diali pod Mubarakom, ale neposkytne Egypťanom slovo v režime, v ktorom vládne. Precedens poskytuje Alžírsko v roku 1992, kde vláda podporovaná armádou potlačila islamistov.
• Ak by sa k moci dostali islamisti, rozdúchajú revolúciu podobnú tej v Iráne v roku 1979, v ktorej ich viera v Božiu zvrchovaú moc prekonala politickú participáciu más. Neodmysliteľne anti-demokratická povaha islamistického hnutia nesmie byť zakrývaná ochotou islamistov získať moc využitím volieb. Predvídavými slovami jedného amerického predstaviteľa v roku 1992, islamisti podporujú program "jedna osoba, jeden hlas, jeden čas."

Ak už sa na to dívame – abstraktne alebo špecificky – Egypťania majú pred sebou ťažkú, hrboľatú cestu, bez blízkej perspektívy výberu svojich vodcov.

Súvisiace témy:  Democracy and Islam, Egypt receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.