Otvára sa Saudská Arábia?

Prvého januára 1996 sa Abdullah bin Abdulaziz stal regentom a skutočným vládcom Saudskej Arábie. Jeho 15. výročie tohto týždňa nám poskytuje možnosť hodnotiť zmeny v kráľovstve, ktoré sa uskutočnili počas jeho vedenia a spýtať sa, ktorým smerom to bude pokračovať.

Saudský kráľ Abdullah Bin Abdulaziz, 86.

Jeho krajina je snáď najneobyčajnejšou a najnepriehľadnejšou krajinou na planéte, miestom bez verejného kina, miestom, kde ženám nie je dovolené viesť motorové vozidlo, kde muži predávajú dámske prádlo, kde jedno jediné tlačítko seba-deštrukčného systému by prípadne mohlo zničiť ropnú infraštruktúru, a kde vládcovia odmietajú dokonca aj len patinu demokracie. Na tomto mieste vytvorili určitý vysoko originálny a úspešný mechanizmus toho, ako si udržať moc.

Režim definujú tri charakteristické znaky: kontrola svätých miest Mecca a Medina, podpora wahábistickej interpretácie islamu, a vlastníctvo najväčších svetových zásob ropy. Islam určuje identitu, wahábizmus vzbudzuje globálne ambície, ropné bohatstvo financuje všetko.

Pri hlbšom pohľade bohatstvo a navyše hrabivosť dovoľuje Saudom zaobchádzať s modernitou podľa vlastných podmienok. Stránia sa saka a viazaniek, vylučujú ženy zo sveta práce a dokonca sa usilujú o nahradenie Greenwichského času časom v Mekke.

Pred pár rokmi sa kľúčová diskusia v kráľovstve viedla o monarchickej a talibanskej verzii wahábizmu – extrémna interpretácia islamu verzus fanatická. Dnes však táto najviac spiatočnícka krajina, najmä vďaka Abdullahovmu úsiliu o "skrotenie wahábistickej horlivosti," podniká opatrné kroky k tomu, aby sa pripojila k modernému svetu. Tieto snahy majú mnoho dimenzií, počnúc výchovou detí k mechanizmom výberu politických vodcov, ale snáď najzásadnejším je boj medzi ulamá, islamskými mužmi náboženstva, medzi reformátormi a stúpencami tvrdej línie.

Nepriehľadné termíny tejto diskusie spôsobujú, že outsideri ju môžu ťažko sledovať. Našťastie holandský špecialista na Blízky východ Roel Meijer poskytuje vo svojom článku "Reform in Saudi Arabia: The Gender-Segregation Debate"(Reforma v Saudskej Arábii: Diskusia o segregácii pohlaví) expertného vodcu k argumentácii v kráľovstve. Demonštruje, ako miešanie pohlaví (v arabčine ikhtilat ) podnecuje diskusiu, ktorá je pre budúcnosť kráľovstva centrálna, a to, ako sa táto diskusia vyvíjala.

Uvádza, že súčasná prísnosť pri separácii pohlaví menej odráža letité zvyky, než úspechy hnutia Sahwa po dvoch traumatických udalostiach v roku 1979 – Iránskej revolúcii a dobytí Veľkej mešity v Mekke radikálmi v štýle Usáma bin-Ládina.

Saudský korunný princ, Sultan bin Abdulaziz, 82.

Keď Abdullah nastúpil uprostred roka 2005 na trón, prišiel s uvoľňovaním toho, čo kritici nazývali apartheid pohlavia. V roku 2009 sa udiali dve kľúčové udalosti, priaznivé pre väčšie miešanie pohlaví (ikhtilat): zmena vysokých vládnych osobností vo februári, a otvorenie Univerzity pre vedu a techniku (známej ako KAUST) v septembri triedami s demonštratívne zmiešaným pohlavím a dokonca tancom.

Vznikla diskusia, s rytierskymi súbojmi o ikhtilat medzi príslušníkmi kráľovského dvora, politickými osobnosťami, ulamá a inteklektuálmi. "A hoci sa pozícia žien po 11. septembri zlepšila, ikhtilat vyznačuje bojové línie medzi reformistami a konzervatívcami [t. j. zástancami tvrdej línie]. Akýkoľvek pokus o zmenšenie ich nátlaku je považovaný za priamy útok na postavenie konzervatívcov a samotného islamu. "

Meijer uzatvára svoj prieskum diskusie poznámkou, že "je extrémne ťažké určiť, či sú reformy úspešné a či liberáli alebo konzervatívci dosahujú úspechy. Hoci všeobecný trend je v prospech reformistov, reformy postupujú kúsok po kúsku, váhavo, nejasne a stretávajú sa so silným odporom."

Štát presadzoval pod vedením Abdullaha otvorenejší a tolerantnejší islam, ale, ako uvádza Meijer, "z diskusie o ikhtilat jasne vidno, že boj nie je vyhratý. Mnohí Saudovia sú znechutení nadmerným zasahovaním náboženských predstaviteľov do svojich životov a mohli by sme dokonca hovoriť o anti-klerikálnom hnutí. Liberáli však hovoria rečou, ktorá je cudzia svetu oficiálneho wahábizmu a väčšine Saudov a je preto málo pravdepodobné, že budú mať na nich vplyv."

Stručne povedané, Arabi sa nachádzajú v strede diskusie, pričom je cesta k reformám zatiaľ nepredvídateľná. Úlohu hrá nielen elita a verejná mienka, ale, čo vec komplikuje, mnoho závisí od nepredvídteľnosti dĺžky života a osobnosti – predovšetkým, ako dlho zostane pri moci 86 ročný Abdullah, a či ho bude jeho chorľavý nevlastný brat, korunný princ, 82 ročný Sultan bin Abdulaziz, nasledovať.

Saudská Arábia je jednou z najvplyvnejších moslimských krajín sveta, a ide tu o veľa, nielen pokiaľ ide o kráľovstvo, ale aj o islam a moslimov všeobecne. Táto diskusia si zaslúži našu plnú pozornosť.

Súvisiace témy:  Saudi Arabia receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.