Islamistické Turecko vs. sekulárny Irán?

Začiatkom šestnásteho storočia, keď Otomanská a Safijovská ríša bojovali o kontrolu nad Blízkym východom, sa Selim Krutý vládnuci v Istanbule oddával svojmu umeleckému založeniu a skladal nádhernú poéziu v perzštine, ktorá bola jazykom vysokej kultúry Blízkeho východu. Súčasne tvoril svoju poéziu Ismail I., vládnuci v Isfaháne v turečtine, ktorá bola jazykom jeho predkov.

Selim Krutý (r. 1512-20) písal poéziu pod menom Mahlas Selimi; jeho hlavný súper Ismail I (r. 1501-24) písal poéziu pod menom Khata'i.

Toto porovnávanie sa nám vybaví teraz, keď sa obyvatelia Turecka a Iránu zúčastňujú inej výmeny. Zatiaľ čo sekulárnemu Turecku založenému Atatürkom hrozí, že zmizne pod vlnou islamizmu, islamistický iránsky štát založený Chomejním zjavne balancuje na pokraji sekularizmu. Iróniou je, že Turkovia chcú žiť ako Iránci, a Iránci ako Turkovia.

Turecko a Irán sú veľké, vplyvné a relatívne pokrokové krajiny s moslimskou majoritou, s historicky centrálnou úlohou, strategicky umiestnené a všeobecne sledované; ich smerovanie bolo opačné, ako som predikoval v roku 1994, ich osudy ovplyvnia nielen budúcnosť Blízkeho východu, ale potenciálne aj celý moslimský svet.

Toto sa stalo teraz. Pozrime sa na vývoj oboch krajín:

Turecko: Atatürk takmer úplne odstránil islam v období rokov 1923-38 z verejného života. V priebehu desaťročí sa však islamisti prebojovali naspäť a v 70. rokoch vytvorili časť vládnej koalície; v rokoch 1996-97 dokonca stáli v čele vlády. Islamisti sa ujali vlády po prekvapujúcich voľbách v roku 2002, keď získali tretinu hlasov, ktorá im zabezpečila dve tretiny kresiel v parlamente. Vládli opatrne a kompetentne, a v roku 2007 získali takmer polovicu hlasov, a od tejto doby odložili rukavičky a začalo sa šikanovanie, od divokých výstredných pokút ukladaných kritikom z médií po divoké konšpiračné teórie proti ozbrojeným silám. Islamisti získali 58 percent hlasov v septembrovom referende a zdá sa, že vyhrajú budúce parlamentné voľby, ktoré sa majú konať v júmi 2011.

Atatürk vylúčil islam z verejného života Turecka a Chomejní mu dal v Iráne centrálnu úlohu.

Ak by islamisti vyhrali budúce voľby, vytvorí sa pre nich pravdepodobne predpoklad, že zostanú dlhodobo pri moci, pričom budú ohýbať krajinu tak, aby bola v súlade s ich vôľou, zavedú islamské právo (šariu) a vybudujú islamský poriadok, pripomínajúci idealizovanú politiku Chomejního.

Irán: Chomejní urobil opak toho, čo Atatürk. Urobil islam počas svojej vlády v rokoch 1979-89 politicky dominantným, ale tento čoskoro nato začal kolísať, vznikali nesúhlasiace frakcie, ekonomika zlyhávala a obyvateľstvo sa dištancovalo od extrémistických zákonov režimu. V 90. rokoch zahraniční pozorovatelia očakávali, že režim čoskoro padne. Napriek narastajúcej dezilúzii obyvateľstva priniesol nárast moci jednotiek islamskej revolučnej gardy a k moci sa dostávajúci veteráni z vojny medzi Iránom a Irakom, symbolizovaní Mahmúdom Ahmadinedžádom, nový vietor.

Toto opätovné zavedenie islamských cieľov tiež spôsobilo odcudzenie národa od režimu, vrátane odvrátenia sa od islamských praktík a smerovania k sekularizmu. Narastajúca patológia krajiny, obsahujúca široko rozšírené užívanie drog, pornografiu a prostitúciu, ukazuje hĺbku ich problémov. Odcudzenie podnietilo protivládne demonštrácie v dôsledku falošných volieb v júni 2009. Represie, ktoré nasledovali, vyvolali ešte väčší hnev voči úradom.

Preteky sú v plnom prúde. Až na to, že nejde o súťaž, pretože islamisti v súčasnosti vládnu v oboch hlavných mestách, Ankare a Teheráne.

Erdoğan a Ahmadinedžád, konečne zosynchronizovaní.

Pri pohľade do budúcnosti predstavuje Irán pre Blízky východ najväčšie nebezpečenstvo, a zároveň jeho najväčšiu nádej. Jeho atómová výstavba, terorizmus, ideologická agresivita a formovanie "bloku odporu" predstavuje skutočné globálne ohrozenie, pohybujúce sa od premrštených cien ropy a plynu k útoku elektromagnetickými impulzami na Spojené štáty. Ak však bude možné toto nebezpečenstvo ovládať, kontrolovať a tlmiť, bude mať Irán jedinečný potenciál na to, aby vyviedol moslimov z tmavej noci islamizmu k modernejšej, umiernenejšej a priateľskej susedskej forme islamu. Ako v roku 1979, ak sa to podarí dosiahnuť, ovplyvní to pravdepodobne moslimov široko ďaleko.

Oproti tomu, keďže turecká vláda predstavuje menšie bezprostredné nebezpečenstvo, jej omnoho jemnejšie aplikovanie odporných princípov islamizmu naznačuje veľké ohrozenie v budúcnosti. Dovolím si opatrne predpovedať, že dllho potom, ako sa zabudne na Chomejního a Usáma bin-Ládina, budú Recep Tayyip Erdoğan a jeho kolegovia pripomínaní ako tvorcovia omnoho trvácnejšej a zákernejšej formy islamizmu.

Tak sa môže stať, že sa môže krajina Blízkeho východu, ktorá predstavuje dnes naurgentnejší problém, stať budúcim vodcom rozvážnosti a kreativity, zatiaľ čo najoddanejší moslimský spojenec Západu v priebehu piatich desaťročí sa môže zmeniť na najväčší zdroj nepriateľstva a spiatočníctva. Extrapolácia je bláznovstvom, kolieska sa točia a história sa postará o prekvapenia.

Súvisiace témy:  Iran, Turkey and Turks receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.