Izrael a demokrati v Kongrese

Ako by mali voliť americkí voliči, ktorým leží na srdci blaho a bezpečnosť Izraela, vo voľbách do kongresu USA, ktoré sa budú konať 2. novembra?

Je to jasné už po dvoch rokoch demokratickej kontroly vládnej exekutívy a legislatívy: Demokrati trvalo podporujú Izrael a jeho vládu v omnoho menšej miere, než republikáni. Na chvíľu si teraz nevšímajme Baracka Obamu (nie je na hlasovacom lístku), a sústreďme sa na Kongres a voličov.

Reklama Republikánskej židovskej koalície poukazuje na slabú podporu Izraela zo strany demokratov.

Kongres: Model slabej podpory zo strany demokratov sa začal len týždeň po Dni inaugurácie 2009, hneď po vojne medzi Izraelom a Hamasom, keď 60 poslancov za demokratov (vrátane takých ľavicových radikálov ako Dennis Kucinich, Barbara Lee a Maxine Waters) a ani jediný republikán napísali Ministerstvu zahraničia "zdvorilú žiadosť o to, aby rozpustila fond pre naliehavé prípady pre [anti-izraelskú organizáciu] UNRWA na rekonštrukciu a humanitárnu pomoc" v Pásme Gazy.

V rovnakom duchu podpísalo 54 poslancov za demokratov o rok neskôr, v januári 2010 list Barackovi Obamovi, v ktorom ho žiadajú, aby "sa zasadil za okamžité zlepšenie v Pásme Gazy v nasledovných oblastiach" a vymenovali desať možností, ako pomôcť palestínskej teroristickej organizácii Hamas. Naopak, neurobil tak ani jeden republikán.

V dramatickom protiklade, 78 poslancov za republikánov napísalo o pár mesiacov neskôr list "Drahému predsedovi vlády Netanjahuovi", v ktorom jemu a Izraelu vyjadrili svoju "neotrasiteľnú podporu". Signatátormi boli nielen republikáni, ale aj členovia konzervatívneho výboru House Republican Study Committee.

Takže, stav je 54 demokratov za Hamas a 78 republikánov za Izrael.

Následkom krízy v marci 2010, keď sa Joe Biden vrátil do Jeruzalema, podpísalo 333 členov Snemovne reprezentantov list pre ministerku zahraničia, v ktorom opätovne potvrdzovali spojenectvo medzi USA a Izraelom. Ku 102 členom, ktorí nepodpísali, patrí 94 demokratov (vrátane predsedkyne snemovne Nancy Pelosi) a 8 republikánov, pomer 12 ku 1. Sedemdesiatšesť senátorov podpísalo podobný list; 24, ktorí nepodpísali, predstavujú 20 demokratov a 4 republikánov, pomer 5 ku 1.

Voliči: Tieto rozdiely na Capitol Hill vysvetľuje verejná mienka.

Prieskum verejnej mienky v apríli 2009, ktorý uskutočnil Zogby International položil otázky o politike Spojených štátov: Desať percent Obamových voličov a 60 percent voličov republikána Johna McCaina chcelo, aby prezident podporoval Izrael. Byť rezolútnejší, pokiaľ ide o Izrael? Osemdesiat percent Obamových voličov odpovedalo pozitívne a 73 percent voličov McCaina záporne. Naopak, 67 percent Obamových voličov odpovedalo áno, a 79 voličov McCaina povedalo nie na to, aby sa Washington spájal s Hamasom. A 61 percent Obamových voličov podporovalo palestínske "právo na návrat," zatiaľ čo súhlasilo len 21 percent voličov McCaina.

Takmer o rok neskôr sa rovnaký opytovateľ spytoval dospelých Američanov, ako by sa malo najlepšie zaoberať arabsko-izraelským konfliktom a v odpovediach na túto otázku zistil "silný rozpor". Sedemdesiattri percent demokratov by chcelo, aby prezident ukončil historické spojenie s Izraelom, a zaobchádzal s Arabmi a Izraelčanmi rovnako; tento posun podporovalo len 24 percent republikánov.

Gallup – výsledky "Sympatie k Izraelčanom vs. Palestínčanom v situácii na Blízkom východe, podľa straníckej príslušnosti."

Prieskum uskutočnený v tomto mesiaci zisťoval, či budú pravdepodobní voliči "viac či menej pravdepodobne hlasovať za kandidáta, o ktorom predpokladajú, že je pro-izraelský." Tridsaťdeväť percent demokratov a 69 percent republikánov preferuje pro-izraelského kandidáta. Naopak, 33 percent demokratov a 14 percent republikánov by menej pravdepodobne podporovalo kandidáta, pretože je pro-izraelský. Demokrati sú, pokiaľ ide o Izrael, rozdelení na dve takmer rovnaké časti, republikáni mu dávajú prednosť v pomere 5 ku 1.

Existuje konsenzus, že obe strany sa v priebehu času budú vyvíjať stále odlišnejšie. Pro-izraelský konzervatívec Jeff Jacoby z Boston Globe vyhlasuje, že "starý politický konsenzus, ktorý spojil republikánov a demokratov v podpore jedinej kvitnúcej demokracie na Blízkom východe, sa rúca." Anti-izraelský ľavičiar James Zogby z Arabsko amerického inštitútu súhlasí, keď píše, že "tradičná politika Spojených štátov voči Izraelsko-palestínskemu konfliktu nemá rovnakú podporu u oboch politických strán." Vďaka zmenám v Demokratickej strane sa Izrael stal straníckou otázkou americkej politiky, čo pre židovský štát znamená nevítaný vývoj.

Koncom marca 2010, počas najnižšieho bodu úrovne americko-izraelských vzťahov uvádzala Janine Zacharia vo Washington Post, že niektorí Izraelčania očakávajú, že ich premiér bude "hľadať cesty, ako získať čas do polčasových volieb v USA (uprostred štvorročného prezidentského obdobia, november 2010)), v nádeji, že Obama by stratil podporu, a že bude zvolených viac pro-izraelských republikánov." Skutočnosť, že izraelský vodca chce vyčkať, kým bude do Kongresu zvolený menší počet demokratov, potvrdzuje zmeny, ktoré sú tu popisované. A poskytuje to tiež vodítko pre voličov.

Súvisiace témy:  Arab-Israeli debate in the U.S., Conservatives & Liberals, US policy, US politics receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.