Američania obracajú pozornosť k islamizmu

Rozruch okolo islamského centra nazývaného aj mešita v blízkosti Ground Zero, Cordoba House a Park51, má rozsiahle dôsledky pre budúcnosť islamu v Spojených štátoch a možno i pre celý svet.

Umelecké stvárnenie navrhovaného islamského centra v blízkosti Ground Zero.

Diskusia je rovnako neočakávaná, ako nezvyčajná. Mohli by sme si myslieť, že udalosťou, ktorá by sa dotkla nervu americkej politiky, a urobila islam národným problémom, by musel byť teroristický čin. Alebo zistenie, že islamizmus sa infiltroval do amerických bezpečnostných služieb. Alebo strach naháňajúce výsledky prieskumu verejnej mienky. Alebo apologetický prejav prezidenta.

Nie je však tomu tak, americkú politiku rozbúrilo niečo omnoho symbolickejšie – perspektíva mešity v blízkom susedstve miesta bývalého World Trade Center. To, čo sa začalo ako lokálne zónovanie pozemku, sa v priebehu mesiacov zmenilo na národnú diskusiu s potenciálnymi následkami pre zahraničnú politiku. Jej symbolický charakter spadá do vzorca, ktorý sa etabloval v iných západných krajinách. Islamské ženské odevy vzbudili opakované národné diskusie vo Francúzsku od roku 1989. Švajčiari zakázali výstavbu minaretov. Zavraždenie Thea van Gogha hlboko ovplyvnilo Holandsko, rovnako ako uverejnenie karikatúr Mohameda v Dánsku.

Kupodivu, až po sporoch kvôli lokalizácii cetra, trvajúcich celé týždne, sa nakoniec na prvé miesto dostali otázky jednotlivcov, organizácií a finančnej podpory projektu – hoci sú samozrejme omnoho dôležitejšie, než problém lokalizácie. Ja osobne nemám nič proti inštitúcii skutočne umiernených moslimov v blízkosti Ground Zero; naopak, mám námietky voči islamistickej inštitúcii, budovanej kdekoľvek. Iróniou je, že výstavba centra v takomto blízkom susedstve Ground Zero, vyvolala silné emócie, ktoré sa pravdepodobne obrátia proti dlhodobým záujmom moslimov v Spojených štátoch.

Táto nová emocionalizácia je pre islamistov v Spojených štátoch začiatkom ťažkého štádia. Hoci ich počiatky, ako organizovanej politickej sily spadajú až do založenia Moslimskej študentskej asociácie v roku 1963, politicky dospeli až v strede 90. rokov, keď sa stali silou amerického verejného života.

Už vtedy som bojoval proti islamistom, a veci nešli dobre. V skutočnosti sme, len Steven Emerson a ja stáli proti státisícom islamistov. Obaja sme nemohli nájsť adekvátnu intelektuálnu podporu, peniaze, záujem médií, alebo politickú podporu. Naša snaha vyzerala byť úplne beznádejnou.

Richard H. Curtiss v roku 1999 predikoval, že americkí moslimovia budú nasledovať Mohamedovu cestu k víťazstvu.

Najťažším momentom pre mňa bolo, keď v roku 1999 prehovoril v Capitol Hill penzionovaný kariérny pracovník diplomatických služieb Richard Curtiss o "potenciáli komunity amerických moslimov" a prirovnával ich postupy k Mohamedovým bitkám v siedmom storočí v Arábii. Predpovedal, že americkí moslimovia dosiahnu víťazstvo, rovnako ako ho vtedy dosiahol Mohamed. Hoci Curtiss hovoril len o zmene politiky voči Izraelu, jeho téma zahŕňala širšie islamistické prevzatie Spojených štátov. Jeho predpoveď sa zdala byť nepopierateľnou.

11. september znamenal výzvu k povstaniu, koniec tohto pocitu beznádeje. Američania nereagovali negatívne len na desivé násilie, ktoré sa toho dňa udialo, ale aj na poburujúce trvanie islamistov na obviňovaní americkej zahraničnej politiky za zodpovednosť za útoky, a neskôr na zvolenie Baracka Obamu, alebo na nehanebné popieranie toho, že páchateľmi boli moslimovia, alebo mali pri útokoch silnú podporu moslimov.

Americkí vedci, publicisti, blogeri, osobnosti z médií a aktivisti nadobudli dobré znalosti o islame, vyvinuli sa do komunity, ktorá sa dnes cíti byť hnutím. V protiklade k nim islamské centrum reprezentuje svoj vznik ako politická sila, a ponúka rozzúrenú, mocnú reakciu, ktorá bola len pred desiatimi rokmi nepredstaviteľná.

Energický protitlak v súčasných mesiacoch ma čiastočne povzbudzuje: tí, ktorí odmietajú islamizmus a jeho hodnoty tvoria majoritu a postupujú. Po prvýkrát za pätnásť rokov cítim, že by som mohol byť vo víťaznom tíme.

Jedna vec mi však robí starosti: narastajúci anti-islamský tón tímu. Moji spojenci, pomýlení tým, že islamisti trvajú na tom, že nemôže existovať niečo také ako "umiernený islam," často nedokážu rozlišovať medzi islamom (vierou) a islamizmom (radikálnou utopickou ideológiou zameranou na implementovanie islamského práva v celej svojej úplnosti). Toto nielenže smeruje k intelektuálnemu omylu, ale aj k politickej slepej uličke. Mierenie na všetkých moslimov je v konflikte so základnými ideami Západu, dáva dokopy priateľov s nepriateľmi a ignoruje dôležitú skutočnosť, že moslimovia samotní musia poskytnúť protilátku na islamizmus. Ako často zdôrazňujem, radikálny islam je problém, a umiernený islam je riešením.

Keď sa raz túto lekciu naučíme, nová energia priblíži porážku islamizmu.

Súvisiace témy:  Daniel Pipes autobiographical, Muslims in the United States, Radical Islam receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.