Turecko na Cypre verzus Izrael v Gaze

Vo svetle nedávnej kritiky, v ktorej Ankara nazýva Pásmo Gazy izraelským "otvoreným väzením", má dnešné výročie tureckej invázie na Cyprus špeciálny význam.

Emine Erdoğan, manželka tureckého premiéra.

Turecká politika voči Izraelu bola historicky vrelá, a len pred desaťročím sa blížila k plnohodnotnému zväzku. K ochladnutiu prišlo v roku 2002, keď islamisti prevzali moc v Ankare. Ich nepriateľstvo sa stalo zjavným v januári 2009, počas vojny medzi Izraelom a Hamasom. Predseda vlády Recep Tayyip Erdoğan nadnesene odsúdil izraelskú politiku ako "páchanie neľudských činov, ktoré povedú k sebadeštrukcii" a dokonca sa odvolávajú na Boha ("Allah … potrestá tých, ktorí porušia práva nevinných"). Jeho manželka Emine Erdoğan zveličene odsúdila izraelskú aktivitu ako natoľko hroznú, že ju "nemožno ani slovami vyjadriť."

Jej verbálny útok bol predzvesťou ďalšieho nepriateľstva, ktoré zahŕňalo urážku izraelského prezidenta, pomoc pri sponzorovaní "Flotily slobody," a odvolanie tureckého veľvyslanca.

Táto turecká zúrivosť nás núti k tomu, aby sme si položili otázku: Správa sa Izrael v Gaze skutočne horšie, než Turecko na Cypre? Porovnaie ukazuje, že je to sotva možné. Všimnime si niektoré rozdiely:

• K tureckej invázii v júli-auguste 1974 patrilo podľa Minority Rights Group International použitie napalmu a "šírenie teroru" medzi gréckymi cyperskými dedinčanmi. V protiklade k tomu izraelský "neľútostný boj" o získanie Pásma Gazy sa spoliehal len na konvenčné zbrane a nemal za následok takmer žiadne civilné obete.
• Následné obsadenie 37 percent ostrova bolo podľa vyjadrenia Williama Mallinsona v jeho monografii nedávno uverejnenej v University of Minnesota "násilnou etnickou čistkou". Naopak, ak by niekto chcel obviniť izraelské úrady z etnických čistiek v Pásme Gazy, stalo sa tak proti vlasným ľuďom, židom, v roku 2005.
• Turecká vláda sponzoruje to, čo Mallinson nazýva "systematickou politikou kolonizácie" bývalej gréckej pôdy na Severnom Cypre. Celkový počet tureckých Cypriotov predstavoval v roku 1973 asi 120 000 osôb; odvtedy sa sem prisťahovalo viac než 160 000 osôb z Tureckej republiky. Žiadna izraelská komunita nezostala v Pásme Gazy.
• Ankara drží svoju okupovanú zónu tak nakrátko, že podľa slov významného tureckého politika Bülenta Akarcalıho " na Severnom Cypre sa vládne ako v provincii Turecka." V Pásme Gazy vládne nepriateľ Izraela, Hamas.
• Turkovia zaviedli predstieranú autonómnu štruktúru nazývanú "Severocyperská turecká republika." Gazania požívajú skutočnú autonómiu.
• Múr naprieč ostrovom drží mierumilovných Grékov mimo Severného Cypru. Izraelský múr nevpúšťa palestínskych teroristov.

Rozdelenie Cypru od roku 1974.

A potom je tu mesto duchov Famagusta, kde je turecké konanie paralelné k brutálnemu Assadovmu. Po tom, ako turecké vzdušné vojenské sily bombardovali cypriotské prístavné mesto, ho turecké vojská obsadili, a prinútili tak všetkých gréckych obyvateľov (obávajúcich sa masakry) k úteku. Turecké jednotky hneď postavili plot okolo centrálnej časti mesta Varosha a zakázali tam komukoľvek pobyt.

Označenie na plote okolo Varoshy, Cyprus.

Keď bolo toto rozdrobené grécke mesto ponechané prírode, stalo sa bizarnou časovou schránkou od roku 1974. Steven Plaut z Haifa University ho navštívil a podal správu: "Nič sa nezmenilo. … Znamená to, že zastúpenie automobilového priemyslu v meste duchov má ešte dnes na sklade staré modely z roku 1974. Roky po znásilnení Famagusty hovoria ľudia, že v oknách opustených budov stále vidia svietiť žiarovky."

Je zvláštne, že ďalšie levantínske mesto duchov vzniklo v lete v roku 1974. Len 24 hodín pred tureckou inváziou na Cyprus evakuovali izraelské vojenské jednotky pohraničné mesto Quneitra, a odovzdali ho sýrskym úradom. Hafez al-Assad sa, rovnako z politických dôvodov, rozhodol nepovoliť tu nikomu pobyt. Neskôr, po desaťročiach, zostáva tiež prázdne, ako rukojemník bojovej agresivity.

Erdoğan vyhlasuje, že turecké jednotky neokupujú Severný Cyprus, ale sú tu v "tureckom vlastníctve ako garant moci," čokoľvek to znamená. Okolitý svet sa však nedá oklamať. Keď Elvis Costello nedávno zrušil svoj koncert v Tel Avive na protest proti "utrpeniu nevinných [Palestínčanov]," Jennifer Lopez zrušila koncert na Severnom Cypre na protest proti "zneužívaniu ľudských práv" v krajine.

Stručne, Severný Cyprus zdieľa so Sýriou podobné charakteristiky, a pripomína "otvorené väzenie" viac než Pásmo Gazy. Je smiešne, že pokrytecká Ankara sa pýši svojou farizejskou hrdosťou a moralizuje, pokiaľ ide o Pásmo Gazy, zatiaľ čo operuje v zóne, ktorá je signifijantne ofenzívnejšia. Namiesto toho, aby sa miešali do otázky Gazy, by mali tureckí vodcovia ukončiť ilegálnu a ničivú okupáciu, ktorá už desaťročia tragicky rozdeľuje Cyprus.

Súvisiace témy:  Arab-Israel conflict & diplomacy, Turkey and Turks receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.