Obama, Izrael a americkí židia: Výzva

Pod názvom "Obama, Izrael a americkí židia: Výzva—Sympózium," položili vydavatelia Commentary Magazine nasledujúce otázky:

Otvorený konflikt medzi Obamovou administratívou a vládou Benjamina Netanjahua vytvoril napätie medzi Spojenými štátmi a Izraelom, napätie takého druhu, aké sme nevideli od doby administratívy prvého prezidenta Busha. A takéto napätia kladú obrovský tlak na amerických židov, ktorí hlasovali za Baracka Obamu v roku 2008 s rozdielom takmer 4 ku1, potom, ako ich Obama a jeho podporovatelia zo židovskej komunity ubezpečili o tom, že je priateľom a spojencom štátu Izrael, napriek jeho dlhému spojenectvu s, okrem inými, aj antisemitistickým reverendom Jeremiahom Wrightom.

Tvrdíme, že americkí židia čelia bezprecedentnej politickej výzve, a v rozhodujúcom momente, potrebe adresovať Izraelu existencionálnu hrozbu—jej rozšírenie pre budúcnosť židovského národa ako celku—od potenciálne nukleárneho Iránu. Ako sa budú správať americkí židia k tejto výzve? Budú židovskí podporovatelia Obamu konať spôsobom, ktorý by zmenil zjavné smerovanie súčasnej americkej politiky vychádzajúcej z Bieleho domu? Budú americkí židia akceptovať názor Baracka Obamu, že štát Izrael nesie na ramenách zodpovednosť za straty americkej "krvi a obrovského majetku" na Blízkom východe? Budú pokračovať v rozširovaní svojej podpory Obamovej administratívy a politickej strany Baracka Obamu?

Moje odpovede nasledujú nižšie. Pre tridsať ďalších kliknite sem.

Vedenie Spojených štátov tvrdo kritizovalo Netanyahua.

Géniovia Obamovej administratívy teraz dvakrát vyprovokovali a dvakrát prehrali zbytočný boj s Netanjahuovou vládou. Nanešťastie, táto porážka im nezabránila v tom, aby nezotrvávali pri svojich nesprávne koncipovaných cieľoch.

Prvý boj sa začal v máji 2009, keď ministerka zahraničia Hillary Clinton požadovala ukončenie stavebných aktivít na Západnom brehu a v Jeruzaleme. O štyri mesiace neskôr, po tom, ako pochopili, že táto politika predstavuje prekážku izraelsko- palestínskej diplomacie, ktorú horlivo hľadali, sa géniovia stiahli a vrátili sa k zvyčajnej politike Demokretickej strany, znamenajúcej dobré vzťahy s Jeruzalemom.

V marci 2010 viceprezident Joe Biden, Clinton, a Obama zvolili rovnaký boj s Izraelom zasa úplne od začiatku, tentokrát špeciálne kvôli Jeruzalemu. V tomto prípade potrebovala administratíva len šesť týždňov na to, aby ustúpila od svojho nerozumného počínania, signálom bol prejav Jamesa Jonesa vo Washingtonskom inštitúte a obed Elie Wiesela v Bielom dome.

Bez ohľadu na tento taktický ústup, politika "zväzku,"(linkage), viera, že blahobyt Blízkeho východu závisí primárne od izraelsko-palestínskej zmluvy, tu stále zostáva a bude sužovať americko-izraelské vzťahy minimálne počas ďalšieho 2 a pol roka Obamovho zastávania prezidentského úradu.

V týchto ťažkých časoch ma utešujú tri skutočnosti. Po prvé, Izraelčania viac "riskujú pre mier" a ponúkajú viac "bolestivých ústupkov" – to znamená, že robia viac nezvratných chýb – keď sú väzby medzi Spojenými štátmi a Izraelom vrelé a pevné. Naopak, napäté vzťahy medzi Spojenými štátmi a Izraelom spôsobuje, že sú takéto zlé rozhodnutia menej pravdepodobnými. Toto je dobrou stránkou Obamových chybných krokov.

Ďalšou dobrou stránkou sú zjavné permanentné škody, ktoré tento boj priniesol Obamovi, ktorého mnohí sionistickí Američania vnímajú ako takého, ktorý nedostatočne podporuje Izrael..

Po tretie, Obamov boj s Izraelom nastal v momente obzvlášť silnej americkej podpory Izraela; nedávny prieskum verejnej mienky, napríklad ukazuje preferencie voči Izraelu pred Palestínčanmi v pomere 10-ku-1. Ako dodatok k tejto hlbokej štruktúre americko-izraelských náboženských, rodinných, obchodných a kultúrnych väzieb—ako to symbolizuje nedávno podpísaná bilaterálna zmluva o otvorenom vzdušnom priestore—je zjavné, že prezident, špeciálne taký, ktorého popularita klesla v prieskume verejnej mienky a musí byť hlboko znepokojený chystanými voľbami v polovici funkčného obdobia, si zatiaľ môže iba znepriateliť veľkú skupinu pro-izraelských voličov.

Mám teda obavy, nie je to však akútne.

Názov a otázky tohto sympózia sa sústreďujú na amerických židov. Debaty o arabsko-izraelských otázkach sa však v Spojených štátoch zmenili až k bodu, že "židia" už viac nedefinujú adekvátne pro-izraelský tábor. Tak ako významne narastajú a organizujú sa židovskí ohovárači Izraela (myslí sa J Street), rovnako intenzívne narastá aj počet izraelských ne-židov (myslí sa Christians United for Israel). Preto navrhujem preformulovanie tejto diskusie, nahradením "židov" za "sionistov."

Súvisiace témy:  Arab-Israel conflict & diplomacy receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.