T. E. Lawrence, americký stratég

Excelentný článok Bertrama Wyatt-Browna, "Lawrence of Arabia: Image and Reality," (Lawrence z Arábie: Predstavy a realita) uverejnený v Journal of the Historical Society v decembri 2009 na stranách 515-48 vykresľuje reputáciu T. E. Lawrencea (1888-1935) počas takmer celého storočia počnúc jeho znamenitými činmi počas prvej svetovej vojny a jeho slávne rozprávanie o týchto udalostiach v Seven Pillars of Wisdom (Sedem pilierov múdrosti, 1926). Wyatt-Brownovo vysvetľovanie úlohy Lawrencea od roku 2006, keď mal silný vplyv na americké expedičné jednotky v Iraku, ma prekvapilo.

Sústredil sa na Lawrenceovo zhrnutie ponaučení, obsahujúce 2 800 slov, ktoré vyplynuli z vojny a boli publikované 20. augusta 1917 v Arab Bulletin pod extrémne skromným názvom "Twenty-Seven Articles." (Dvadsaťsedem článkov). Lawrence tu prináša svoje "osobné závery, ku ktorým dospel postupne, keď pracoval v Hejaze a uvádza ich ako maskovanie pre začiatočníkov v arabskej armáde." Dodáva, že pravidlá "sú určené na aplikovanie len na beduínov; mešťania alebo Sýrčania si vyžadujú úplne odlišné zaobchádzanie." Jeho rady obsahujú také názory ako "Vyhrávaj a dôveruj svojmu vodcovi," "Vyhýbaj sa príliš úzkym vzťahom so svojimi podriadenými," a "Drž sa pevne svojho zmyslu pre humor."

Wyatt-Brown vysvetľuje súčasnú úlohu tohto skromného archaického dokumentu:

Obnovená pozornosť venovaná tomu, ako Lawrence vojensky poníma vzbury na Blízkom východe by mohla, keď velenie prevzal generál David Howell Petraeus, pomôcť pri reforme americkej politiky v Iraku. Podľa žurnalistky Lindy Robinson generál pred tým, ako prevzal toto velenie, po nociach študoval Lawrenceove spisy. Špeciálne si všímal problémy Lawrencea, ktorým musel čeliť pri organizovaní beduínov. Petraeus čítal svojim vyšším dôstojníkom "The Twenty-Seven Articles" a Seven Pillars of Wisdom. …

Hlavnou reformou pod vedením Petraeusa bolo organizovanie dôstojníkov a vojakov proti irackým vodcom a civilistom a uskutočňovanie ozbrojenej aliancie so Sunnitmi, ktorí sa chceli rozísť s al-Kájdou. … Petraeus zavčasu zistil, že iracká mocenská štruktúra má korene v kmeňovej politike. Politika sa musí prispôsobiť usporiadaniu na Blízkom východe. … Základný kameň prevzal z Lawrenceovho chápania partizánskej vojny. Na škole Army War College vo Fort Leavenworth, Kansas, neúnavne vypracovávali Petraeus, David Kilcullen, a ďalší stratégovia novú stratégiu, pričom im Lawrenceove zistenia poskytovali pomocný východiskový bod.

Tak ako Lawrence, aj Petraeus využil neobmedzenú distribúciu peňazí na podplatenie dobrých vzťahov s irackými kmeňovými vodcami. Držal sa tiež výroku Lawrencea, "Nepokúšaj sa urobiť príliš mnoho vlastnými rukami", aj keby si mohol splniť poslanie lepšie ako domáce sily. Generál ho prepracoval na "ak hostiteľský národ robí niečo uspokojivo, je to normálne lepšie, než ako by sme to my robili dobre."

"Twenty-Seven Articles," od Wyatt-Browna "sa stalo niečím ako bibliou pre súčasných amerických vojenských expertov, zaoberajúcich sa problémami okupovania a kontroly" Iraku. Skutočne,

Lawrence si zaslúži kompliment za to, že je bez uznania plagiovaný v amerických vojenských manuáloch pre protipovstalecké hnutie. Dokument bol pripravený v roku 2005 vo Fort Leavenworth, úvod napísal Petraeus. Tím viedli Conrad Crane, historik z War College, a podplukovník John A. Nagl. Keď University of Chicago Press uverejnilo toto vydanie, získalo si široký ohlas a čoskoro sa stalo bestsellerom. Podľa antroplóga Roberta Gonzalesa však bola značná časť pasáží parafrázovaná z práce Lawrencea.

Petraeus chcel venovať uznanie Lawrenceovi za jeho rozvinutie myšlienok protipovstaleckého hnutia. V článku v Military Review generál poukazuje na to, že Lawrence poskytol radu: "Je to ich vojna, a vy im máte pomôcť, nie vyhrať ju pre nich," myšlienka, ktorá je podľa vyhlásenia Petraeusa rovnako "relevantná v 21. storočí, ako bola v jeho dobe na Blízkom východe počas prvej svetovej vojny."

Wyatt-Brown považuje zameranie sa na Lawrencea za dôležité, pretože zachráni "enormné množstvo amerických a irackých životov." Ironicky "Lawrenceove názory, hoci nie veľmi významné, sú omnoho významnejšie v [americkom] boji na Blízkom východe, než boli v jeho vlastnej dobe."

Oceňuje hlboké Lawrenceovo pochopenie kmeňovej kultúry z rôznych píčin: "roky prípravy pri štúdiu Blízkeho východu, jeho histórie a jeho tradícií," štúdium hovorovej arabčiny, návšteca regiónu v roku 1909 a putovanie viac ako 1 100 míľ prevažne naboso. Tieto záujmy, uzatvára Wyatt-Brown, "vyrástli z jeho neobvyklej lásky k beduínom a ich habitátu."

Poznámky:

(1) Putovanie "viac ako 1 100 míľ prevažne naboso" po Blízkom východe mu poskytlo závideniahodné vdelanie.

(2) Veľká stratégia má niekedy nezvyčajné, až excentrické pozadie.

(3) Najťažšou vecou pre Západniarov pri pochopení Blízkeho východu – ešte viac než naučiť sa arabčine – je pochopiť pretrvávajúcu úlohu kmeňovej kultúry. Pre súčasné štúdium veľmi odporúčam preštudovať si Culture and Conflict in the Middle East (Kultúra a konflikt na Blízkom výchoe, Prometheus) od Philipa Carla Salzmana.

(4) Vojenská technológia sa v priebehu uplynulého storočia natoľko zmenila, že dnešné vedenie vojny je úplne iné ako počas prvej svetovej vojny. Ľudské dimenzie sa však sotva zmenili; takže Clausewitz alebo Lawrence si zachovávajú svoj význam.

Súvisiace témy:  History, Iraq, US policy receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.