Švajčiarske minarety a európsky islam

Aký význam má nedávno uskutočnené švajčiarske referendum o zákaze budovania minaretov (štíhle veže hneď vedľa mešít, z ktorých vyzývajú k modlitbám)?

Niekto by mohol považovať rozhodnutie schvaľujúce tento doplnok ústavy v rozmedzí 57,5 až 42,5 percent za takmer bezvýznamné. Politický establišment bol v otázke tohto doplnku prevažne v opozícii, zákaz pravdepodobne nikdy nevstúpi do platnosti. Volilo len 53,4 percenta voličskej základne, takže zákaz podporuje len 31 percent celej populácie. Zákaz sa nezaoberá islamistickými cieľmi, a už vôbec nie moslimským terorizmom. Nemá vplyv na praktizovanie islamu. Nebráni budovaniu nových mešít, ani nepožaduje, aby boli zbúrané štyri existujúce švajčiarske minarety.

Je tiež možné zamietnuť hlasovanie ako nezvyklý výsledok švajčiarskej jedinečnej priamej demokracie, ktorej tradícia siaha späť do roku 1291 a neexistuje nikde inde v Európe. Josef Joffe, význačný nemecký analytik považuje hlasovanie za populistickú prudkú reakciu na sériu pokorení, ktorým bolo Svajčiarsko vystavené v posledných rokoch, a ktoré vyvrcholili zajatím dvoch biznismenov v Líbyi a ponižujúcim ospravedlnením švajčiarskeho prezidenta v snahe dosiahnuť ich prepustenie.

Ja ale považujem referendum za dôležité a dobré pre krajiny za hranicami Švajčiarska.

Prvému kresťanskému kostolu "Našej Panny Márie Ružencovej" v Katare chýba kríž, zvon, kupola, kostolná veža a označenie.

V prvom rade, podnecuje delikátne otázky týkajúce sa reciprocity moslimsko-kresťanských vzťahov. Niekoľko príkladov: Keď bol otvorený prvý kresťanský kostol "Našej Panny Márie Ružencovej" v Katare, chýbal mu kríž, zvon, kupola, kostolná veža a označenie. Kňaz kostola, otec Tom Veneracion, vysvetľoval ich neprítomnosť takto: "Ide o snahu o diskrétnosť, pretože nechceme roznecovať žiadnu precitlivelosť." A keď kresťania v meste Nazlet al-Badraman v hornom Egypte konečne po štyroch rokoch "namáhavých rokovaní, zápasov a doprosovania sa úradov" získali v októbri povolenie na opravu vratkej veže na kostole Mar-Girgis, zaútočil na nich dav asi 200 moslimov, hádzali na nich kamene a pokrikovali islamské a sektárske heslá. Situácia Koptov je natoľko zlá, že sa vrátili k budovaniu tajných kostolov.

Prečo, pýta sa katolícka cirkev a ďalší, by mali kresťania znášať takéto urážky, zatiaľ čo moslimovia požívajú v historicky kresťanských krajinách plné práva? Švajčiarske hlasovanie zodpovedá tomuto novému duchu. Islamisti pochopiteľne odmietajú túto premisu rovnosti; Iránsky minister zahraničných vecí Manouchehr Mottaki varoval svojho švajčiarskeho kolegu pred nešpecifikovanými "následkami" toho, o čom hovoril ako o anti-islamskom správaní, implicitne hrozil tým, že zo zákazu minaretov urobí medzinárodný problém, porovnateľný s pobúrením, ktoré vyvolali dánske karikatúry v roku 2006.

Iránsky minister zahraničných vecí Manouchehr Mottaki varuje pred "následkami" anti-islamského správania.

Po druhé, pokiaľ ide o svoju moslimskú populáciu, stojí Európa na križovatke. Z troch primárnych perspektív do budúcnosti – všetci budú navzájom vychádzať, moslimovia budú dominovať, alebo moslimovia budú odmietaní – je prvá vysoko nepravdepodobná, ale druhá a tretia vyzerá byť rovnako možná. V tomto kontexte predstavuje švajčiarske hlasovanie potenciálne dôležitú legitimizáciu anti-islamských názorov. Hlasovanie inšpirovalo podporu v celej Európe, ako to signalizovali online prieskumy sponzorované médiami hlavného prúdu a vyjadrenia vedúcich predstaviteľov. Nasleduje malé zhrnutie:

• Francúzsko: 49 000 čitateľov denníka Le Figaro by hlasovalo rozdielom 73-27 percent za zákaz nových minaretov vo svojej krajine. 24 000 čitateľov časopisu L'Express súhlasilo rozdielom 86-12 percent, 2 percentá boli nerozhodné. Vedúci publicista Ivan Rioufol z Le Figaro napísal čkánok s titulkom "Hold odporu švajčiarskeho národa." Prezidenta Nicolasa Sarkozyho citovali, keď povedal, že "švajčiarsky, rovnako ako francúzsky národ nechce, aby sa ich krajina zmenila, aby bola deformovaná. Chcú si zachovať svoju identitu."

• Nemecko: 29 000 čitateľov týždenníka Der Spiegel hlasovalo za zákaz minaretov v Nemecku rozdielom 76-21 percent, 2 percentá boli nerozhodné. 17 000 čitateľov denníka Die Welt hlasovalo rozdielom 82-16 za odpoveď "Áno, cítim sa byť obmedzovaný minaretmi" proti odpovedi "Nie, náboženská sloboda je ochromená."

• Španielsko: 14 000 čitateľov denníka 20 Minutos hlasovalo rozdielom 93-6 percent v prospech výroku "Dobre, musíme obmedziť narastajúcu prítomnosť islamizácie" proti "Zle, je to prekážka integrácie imigrantov." 35 000 čitateľov denníka El MUndo odpovedalo rozdielom 80-20 percent, že podporujú zákaz minaretov, ako vo Švajčiarsku.

Hoci tieto (a ďalšie) prieskumy nie sú vedecké, jednostranné naklonenie ich výsledkov od 73 do 93 percent, čiže väčšina podporuje švajčiarske referendum, signalizuje, že švajčiarski voliči predstavujú narastajúce anti-islamské nálady v celej Európe. Nový dodatok teda potvrdzuje a potenciálne povzbudzuje odpor proti islamizácii na celom kontinente.

Z týchto dôvodov predstavuje švajčiarske hlasovanie pre európsky islam možný zásadný zvrat.

Súvisiace témy:  Muslims in Europe receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.