Interné pracovné postupy CAIR odhalené

Rada pre americko-islamské vzťahy slúži už od svojho založenia v roku 1994 ako bojachtivý, manipulatívny, agresívny a najviac priťahujúci pozornosť orgán islamistického hnutia v Severnej Amerike. Zo svojho sídla vo Washingtone, D.C., CAIR tiež určuje program a tón pre celú Wahhábistickú lobby.

Existuje značný objem kritiky CAIR, určitá časť aj z mojej strany, ale až doteraz sa darilo krikľúňom a extrémistom skupiny prežiť všetky odhalenia ich činov. Terajšie uverejnenie publikácie Muslim Mafia: Inside the Secret Underworld That's Conspiring to Islamize America (Moslimská mafia: Vnútri tajného podzemia, ktoré konšpiruje islamizáciu Ameriky, WND Books) však môže zmeniť rovnicu.

Autori David Gaubatz a Paul Sperry založili svoje skúmanie najmä na tajnej práci Gaubatzovho syna Chrisa, ktorý v roku 2008 strávil šesť mesiacov ako praktikant v sídle vedenia CAIR v D.C. V tejto funkcii získal 12 000 strán dokumentácie a natočil 300 hodín videových záznamov.

Informácie Chrisa Gaubatza odhaľujú veľkú časť z toho, čo chce tajnostkárska CAIR skryť, vrátane stratégie, financovania, členstva a interných rokovaní, takže odhaľujú jej tienisté a snáď i ilegálne metódy. Pretože kniha obsahuje príliš mnoho nových informácií na to, aby sa dali zhrnúť na malom priestore, sústredím sa na jednu dimenziu – interné pracovné postupy organizácie, kde údaje ukazujú, že vyhlásenia CAIR sa rovnajú hrubému podvodu.

Výkonný riaditeľ CAIR Nihad Awad a utajený praktikant Chris Gaubatz v sídle vedenia CAIR v roku 2008.

Vyhlásenie 1: Podľa riaditeľa pre komunikáciu tejto organizácie Ibrahima Hoopera, "Má CAIR približne 50 000 členov." Skutočnosť: Interné oznámenie pripravené v júni 2007 pre stretnutie členov prinieslo správu, že organizácia má presne 5 133 členov, teda približne desatinu z Hooperom prehnaného čísla.

Vyhlásenie 2: CAIR je "organizáciou radových členov" ("grass-roots organization"), ktorá je finančne závislá od svojich členov. Skutočnosť: Podľa údajov internej správy zo zasadania predstavenstva v roku 2002 získala organizácia $33 000 vo forme príspevkov a $1 071 000 ako donácie. Inými slovami, členské príspevky predstavujú menej ako 3 percentá jej príjmov.

Vyhlásenie 3: CAIR nedostáva "podporu od žiadnej zahraničnej skupiny alebo vlády." Skutočnosť: Gaubatz a Sperry priniesli správu, že 60 percent príjmov CAIR prichádza od dvoch tuctov donorov, väčšina z nich žije mimo územia Spojených štátov. Konkrétne: $978 000 v roku 2002 od vládcu Dubaja výmenou za kontrolnú účasť na majetku sídla vedenia na New Jersey Avenue, $500 000 ako dar od saudského princa al-Waleeda bin Talala, $112 000 v roku 2007 od saudského princa Abdullaha bin Mosa'ada, minimálne $300 000 od Organizácie islamskej konferencie (Organization of the Islamic Conference) so sídlom v Saudskej Arábii, $250 000 od Islamic Development Bank, a minimálne $17 000 od americkej kancelárie International Islamic Relief Organization so sídlom v Saudskej Arábii.

Vyhlásenie 4: CAIR je nezávislou, vnútropolitickou organizáciou pre ľudské práva, "podobne ako NAACP (Organizácia na podporu občianskych práv etnických menšín)." Skutočnosť: V zúfalom hľadaní finančných prostriedkov ponúkla CAIR svoje služby na podporu komerčných záujmov zahraničných firiem. Vyšlo to najavo po tom, ako zlyhalo úsilie firmy Dubai Ports World's kúpiť šesť amerických prístavov v roku 2006 kvôli obavám o zaistenie bezpečnosti. V odpovedi na to predseda CAIR odcestoval do Dubaja a biznismenom tu navrhol: "Neuvažujte o svojich príspevkoch (pre CAIR) ako o donácii. Uvažujte o nich ako o perspektíve miery návratnosti. Investícia $50 miliónov vám prinesie naspäť miliardy dolárov v priebehu päťdesiatich rokov.

Riaditeľ pre komunikáciu CAIR Ibrahim Hooper a Chris Gaubatz v stánku CAIR na stretnutí Islamskej spoločnosti Severnej Ameriky v roku 2008, Columbus, Ohio.

Kombinácia týchto štyroch skutočností odhaľuje, že CAIR sa výrazne odlišuje od svojho imidžu na verejnosti. Takmer bez členov a ich príspevkov sa udrží len tak, že bude predávať svoje služby vládam Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov, predstavujúc ich ideologické a finančné ponuky.

Tu sa opäť vynára pochopiteľná otázka: Nemalo by sa od CAIR požadovať, aby sa zaregistrovala ako zahraničný splnomocnenec, so stanovami, skrutíniom a zbavením statusu odpočítateľnosti daní, ktoré zahŕňa takáto designácia? Údaje v knihe Moslimská mafia tomu určite nasvedčujú.

Pri pohľade do budúcnosti očakávam, že dni CAIR sú spočítané. Je to špinavá inštitúcia, finančne podporovaná islamistickými teroristami, s mnohými následnými väzbami s terorizmom. V priebehu rokov sa zistilo množstvo údajov o nespoľahlivosti, ktoré zahŕňajú falšovanie fotografií, fabrikovanie antimoslimských trestných činov kriminality z nenávisti a podporovanie podozrivých manipulácií pri hlasovaní. Tiež zastrašujú kritikov žalobami za ublíženie, chvália sa väzbami s neonacistami a údajne platia peniaze za mlčanie. A nakoniec, prísne preskúmanie tejto organizácie pravdepodobne povedie k jej krachu.

To sú dobré správy. Menej potešujúcim je moje očakávanie, že následník CAIR bude dôvtipnejšou, počestnejšou a počestnejšou inštitúciou, ktorá bude pokračovať v prinášaní islamského práva do Spojených štátov a Kanady, pričom sa vyhne chybám a zjavnej ilegalite, ktorá robí CAIR takou zraniteľnou. V tomto zmysle sa boj o zachovanie ústavy práve teraz začal.

Súvisiace témy:  Council on American-Islamic Relations receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.