Výzva k americkej smelej politike v Iráne

Dva úplne odlišné prejavy iránskych nezhôd sa odohrali zarážajúco takmer súčasne v sobotu 20. júna na dvoch kontinentoch. Znamená to, že Iránska islamská republika čelí bezprecedentnej výzve.

V obrovskej výstavnej hale severne od Paríža sa 20. júna stretlo asi 20 000 ľudí na akcii, ktorú organizovala najväčšia a najlepšie organizovaná iránska opozičná skupina Mujahedeen-e Khalq (alebo the People's Mujahedeen of Iran).

Prvý z protestov sa odohral na iránskych uliciach, kde sa tisícky Iránčanov, ktorí už mali dosť života pod religióznou tyraniou, postavili proti diktátu najvyššieho vodcu Alího Chomejního. Prikazoval im akceptovať výsledky prezidentských volieb z 12. júna, podľa ktorých mal prezident Mahmúd Ahmadínedžád poraziť svojho hlavného súpera Míra Hosejna Músavího s výrazným rozdielom.

Protestujúci a Músaví preukázali odvahu, ale tí prví sa ukázali byť omnoho radikálnejšími. Músavího webová stránka oznamuje, že nevyhľadáva konfrontáciu s "bratmi" v iránskych bezpečnostných zložkách, ani si neželá postaviť sa proti "svätému systému", ktorý nastolil Ajatolláh Chomejní. Radšej, ako sa uvádza na webovej stránke, "Postavíme sa proti odkloneniam a lži. Usilujeme sa priniesť reformu, ktorá nás vráti k čistým princípom Islamskej republiky."

Táto nesmelosť stojí v kontraste k odvážnemu držaniu sa demonštrantov v uliciach, ktorí kričali "Smrť diktátorovi" a dokonca "Smrť Chomejnímu", ako ozvenu permanentného sloganu režimu "Smrť Amerike" a "Smrť Izraelu", čo v sebe zahŕňalo nielen prianie zlepšiť Chomejního "svätý systém", ale ašpiráciu ukončiť režim, v ktorom vládli mullahovia (iránski duchovní).

Ďalší protest sa uskutočnil v obrovskej výstavnej hale severne od Paríža, kde sa spojila najväčšia a najlepšie organizovaná iránska opozičná skupina Mujahedeen-e Khalq (MEK), alebo People's Mujahedeen of Iran (Ľudoví mudžahedíni Iránu, PMOI)) s menšími skupinami, aby uskutočnili svoje výročné stretnutie. Zúčastnili sa desaťtisíce ľudí, vrátane mňa.

Najemocionálnejší moment stretnutia nastal, keď sa znepokojený dav dozvedel, že ich mierumilovní kolegovia v Iráne boli zabití alebo zranení. V tomto okamihu sa sloboda zhromaždenie vo Francúzsku začala výrazne odlišovať s jej popretím v Iráne. Neskôr toho dňa prišlo potvrdenie obsesívnych obáv režimu z MeK, keď zástupca šéfa polície Ahmad Reza Radan obvinil "lupičov" z MeK z násilia ich režimu proti mierumilovným demonštrantom.

MeK demonštruje svoju moc vo Francúzsku, ako tomu už bolo na poslednom mítingu v roku 2007, s hodnostármi, okázalým predstavením pre televíziu a silným prejavom svojho vodcu, Maryam Rajavi. Aj ona, rovnako ako protestujúci v uliciach, vyzývala k demisii režim Chomejního. Vo svojom prejave, ktorý sa skladal zo 4 000 slov, našťastie obišla útoky proti Spojeným štátom alebo proti Izraelu, a vylúčila konšpiračnú teóriu, s ktorou sa tak často stretávame v iránskom politickom živote. Namiesto toho:

• Vysmiala sa režimu za to, že zobrazil demonštrantov ako agentov Západu.
• Horko si sťažovala, že niektoré z mŕtvych tiel demonštrantov boli "omotané americkými zástavami" a potom udupané.
• Odsúdila "zločiny" režimu v Iraku a jeho "export terorizmu" do Libanonu, Palestínskej Autonómie a Afganistanu.
• Predikovala, že "začiatok konca" Islamskej republiky Iránu sa blíži.
• Kritizovala Obamovu administratívu za to, že dáva režimu ďalšiu šancu a pripomenula, že Bushova administratíva sa s jeho predstaviteľmi stretla 28 krát bez úspechu.

Rajavi právom vyzýval k zosilneniu politiky Spojených štátov voči Teheránu, v nedávnom interview vysvetľoval, že "Západ môže zastaviť nukleárny program, ak sa postaví proti mullahom.

Nanešťastie, postaviť sa proti mullahom nepatrilo nikdy k americkej politike. Jimmy Carter skromne akceptoval ich vládu. Ronald Reagan im posielal zbrane. Bill Clinton, v snahe získať si ich priazeň, dal MeK na listinu teroristov. George W. Bush nedokázal zmariť ich projekt nukleárnych zbraní. A Barack Obama sa dištancuje od disidentov dúfajúc, že získa od Teheránu ústupok v otázke nukleárnych zbraní.

Namiesto toho súčasné zmeny v Iráne by so sebou mali priniesť odvahu a inovácie. Konečne prišiel čas pre tvrdú politiku Spojených štátov, ktorá povzbudí tých, ktorí kričia "Smrť Chomejnímu" a ktorá využije prehnané obavy pred MeK vznikajúce v iránskych vládnych kruhoch (prvý krok: koniec groteskného vedenia MeK ako teroristickej organizácie).

Ako uvádza republikán Peter Hoekstra (republikán za štát Michigan), potreba zmeny režimu v Iráne sa stáva omnoho urgentnejšou, ak mullahovia čoskoro vybudujú nukleárne zbrane. Životne dôležité a potenciálne víťazné hnutie, ktoré vzniklo tak na uliciach Iránu, ako aj v halách Európy, lepšie reprezentuje nielen západné hodnoty, ale aj západné záujmy.

Súvisiace témy:  Iran, US policy receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.