Stretnutie Obamu a Netanjahua: Čo ďalej?

Stretnutie dvoch novozvolených vodcov, Baracka Obamu a Benjamina Netanjahua nás podnecuje k položeniu si základnej otázky týkajúcej sa vzťahov medzi Spojenými štátmi a Izraelom: Pretrvá tento dlho trvajúci zväzok aj po 62 rokoch od svojho vzniku?

Existujú tri dôvody, pre ktoré možno očakávať zmeny oproti doterajšiemu stavu:

(1) Jestvujú mnohé oblasti, v ktorých sa nachádzajú rozdiely – iránsky nukleárny program, vzťahy so Sýriou, iránska vernosť Dohode o nešírení jadrových zbraní a židia, ktorí žijú na Západnom brehu – tón, náladu a výsledok stretnutia však pravdepodobne bude určovať "riešenie v podobe dvoch štátov". Táto myšlienka dvoch štátov prispieva ku koncu arabsko-izraelského konfliktu ustanovením palestínskeho štátu vedľa židovského štátu. Plán sa opiera o dva predpoklady: (a) že Palestínčania budú môcť vybudovať centralizovaný, životaschopný štát a (b) že dosiahnutie takéhoto štátu bude znamenať zrieknutie sa ich snov o eliminovaní Izraela.

Model riešenia v podobe dvoch štátov si našiel akceptanciu izraelskej verejnosti v období medzi Dohodami z Oslo v roku 1993 a novou vlnou palestínskeho násilia v roku 2000. Na prvý pohľad sa myšlienka "riešenia v podobe dvoch štátov" zdá byť medzi Izraelčanmi ešte stále silná: Ehud Olmert prejavoval entuziazmus pri stretnutí v Annapolise, Avigdor Lieberman akceptuje "Roadmap iniciatívu postupných úloh na dosiahnutie permanentného riešenia v podobe dvoch štátov," a nedávno uskutočnený prieskum Tel Aviv University poll zisťuje, že "riešenie v podobe dvoch štátov" ostáva naďalej populárnym.

Mnohí Izraelčania vrátane Netanjahua však neveria tomu, že Palestínčania vytvoria štát alebo sa vzdajú iredentizmu. Netanjahu uprednostňuje odloženie "riešenia dvoch štátov" a namiesto toho sa chce sústrediť na budovanie inštitúcií, ekonomický vývoj a zlepšovanie kvality života Palestínčanov. Na túto myšlienku odpovedali arabské štáty, Palestínčania, európske vlády a Obamova administratíva takmer jednohlasne výrazným nepriateľstvom.

Otázka: Vyvolajú rozdielne názory o riešení v podobe dvoch štátov krízu vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Izraelom?

(2) Postoje Spojených štátov k Izraelu naďalej formujú väčšie strategické záujmy: Republikáni si udržiavajú dištanc po tom, ako pociťovali Izrael ako príťaž pri konfrontácii so Sovietskym zväzom (1948-70) a oteplenie nastalo až potom, ako Izrael ukázal svoju strategickú užitočnosť (po roku 1970). Demokrati ochladli v období po Studenej vojne (po roku 1991), keď mnohí začali považovať Izrael za štát "apartheidu", ktorý destabilizuje Blízky východ a prekáža politike Spojených štátov v tomto regióne.

Kongresman Spojených štátov Gary Ackerman (vľavo) vľúdne pozerá na Mahmouda Abbása z Palestínskej autonómie v auguste 2007.

V súčasnosti sa politické strany silno rozchádzajú. Výsledky prieskumov ukazujú, že republikánska podpora Izraela prevyšuje podporu zo strany demokratov v priemere o 26 percent. Rovnako aj republikáni podporujú Spojené štáty tým, že omnoho výraznejšie než demokrati schvaľujú útoky Izraela proti Iránu. Keďže demokrati majú teraz vo Washingtone dominantné postavenie, spôsobuje táto rozdielnosť v porovnaní s obdobím Georga W. Busha ochladenie. Príkladom tejto zmeny je Gary Ackerman (demokrat z New Yorku), predseda podvýboru pre zahraničné záležitosti v oblasti Blízkeho východu v kongrese. V minulosti bol známy tým, že sa postavil za Izrael, teraz ho obviňuje z pretrvávania "pogromov na osadníkov" a tým aj z účasti na "deštruktívnej dynamike".

Otázka: Postará sa kritický názor demokratov o politický posun na blížiacom sa summite?

(3) Samotný Obama pochádza z intenzívneho antisionistického ľavého krídla Demokratickej strany. Len pred pár rokmi bol v spojení s rečovo obratnými nepriateľmi Izraela, ako sú Ali Abunimah, Rashid Khalidi, Edward Said, a Jeremiah Wright, nehovoriac o Saddam Hussein lackeys, the Council on American-Islamic Relations, and the Nation of Islam. S tým, ako Obama stúpal vyššie v národnej politike, sa stále viac dištancoval od tohto spolku. Po víťazstve v prezidentských voľbách menoval do funkcií, ktoré sa zaoberajú otázkami Blízkeho východu, najmä demokratov z hlavného prúdu. Môžeme len špekulovať, či išlo v jeho prípade o taktickú zmenu, plánovanú na to, aby odobrali republikánom argumenty v čase kampane, alebo strategickú, predstavujúcu skutočne nový prístup.

Otázka: Ako hlboko siaha Obamova antipatia voči židovskému štátu?

Niekoľko prognóz: (1) Nakoľko Irán predstavuje pre Netanjahua najvyššiu prioritu, vyhne sa kríze hovorením o "riešení v podobe dvoch štátov" a súhlasom s diplomaciou s Palestínskou autonómiou. (2) Demokrati sa tiež budú ukazovať v dobrom svetle, v záujme odvrátenia krízy nebudú počas Netanjahuovej návštevy prejavovať odcudzenie. (3) Obama, ktorý má i bez toho množstvo problémov, nepotrebuje bojovať s Izraelom a jeho prívržencami. Jeho posun do stredu, i keď taktický, počas Netanjahuovej návštevy pretrvá.

Krátkodobé perspektívy teda poskytujú viac kontinuity než zmena vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Izraelom. Tie, ktoré sa týkajú bezpečnosti Izraela, budú znamenať predčasný výdych uľahčenia – predčasný, pretože status quo je krehký a vzťahy Spojených štátov s Izraelom sa môžu ľahko rozpadnúť.

Tak ako nedostatok pokroku voči palestínskemu štátu môže vyvolať krízu, aj izraelský úder proti iránskej nukleárnej infraštruktúre proti Obamovým želaniam ho môže viesť k ukončeniu spojenia, ktoré začal Harry Truman, pokračoval v ňom John Kennedy, a upevnil ho Bill Clinton.

Súvisiace témy:  Arab-Israel conflict & diplomacy, US policy receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.