Netanjahu ako predseda vlády - Déjà Vu?

Radi by sme vedeli, či sa bude vodca strany Likud, Benjamin Netanjahu, ktorý sa má stať budúcim izraelským predsedom vlády, pridŕžať viacerých kontroverzných sľubov svojej kampane - nielen tých, ktoré sa týkajú iránskej hrozby a majú veľa priaznivcov, ale aj tých, v ktorých ide o ukončenie kontroly Hamasu nad Pásmom Gazy alebo udržanie Golanských výšin.

Benjamin Netanjahu, mnohými zabudnutý (vpravo) podpisuje Dohodu Wye River s Jásirom Arafatom (vľavo), v októbri 1998.

Dva indikátory naznačujú, čo možno očakávať: (1) všeobecný vzor štyroch predsedov vlády zo strany Likud od roku 1977 a (2) špecifické vlastné činy Netanjahua ako jedného z týchto štyroch.

Levi Eshkol (predseda vlády v rokoch 1963-69) raz pripustil zradnosť izraelskej politiky: "Nikdy som nesľúbil, že budem dodržiavať svoje sľuby!" V tomto duchu traja zo štyroch vodcov Likudu viedli pravičiarsku kampaň a vládli ľavičiarsky, porušujúc tak sľuby svojej kampane, že neodstúpia z izraelských teritórií získaných v roku 1967.

• Menachem Begin predseda vlády 1977-83) bol zvolený v roku 1977 na nacionalistickej platforme, ktorá zahŕňala anexiu častí Západného brehu. Namiesto toho stiahol všetky jednotky a civilistov zo Sinajského polostrova.
• Yitzhak Shamir (predseda vlády väčšinu obdobia 1983-92) viedol svoj program proti odovzdaniu pôdy Arabom a svoje slovo dodržal.
• Netanjahu (predseda vlády 1996-99) sľúbil, že udrží Golanské výšiny, ale takmer rozpredal toto teritórium, bol proti Dohodám z Oslo a postúpil podľa dohôd z Hebronu a Wye viac kontroly Palestínskej autonómii.
• Ariel Sharon (predseda vlády 2001-06) vyhral voľby v roku 2003 argumentujúc proti unilaterálnemu stiahnutiu z Pásma Gazy, a potom urobil presne toto, stiahol všetky jednotky a civilistov.

Vo svojom prehľade histórie strany Likud Nicole Jansezian v Newsmax ironicky konštatuje, že "Palestínski, americkí a európski vodcovia sa obávajú toho, že izraelský posun vpravo negatívne ovplyvní mierový proces, že snáď jediným, kto sa musí obávať pravicovej vlády v Izraeli je izraelská pravica."

Shamir bol sklamaný, keď sledoval konanie Netanjahua vo funkcii predsedu vlády, v roku 1998 začal naňho pozerať ako na niekoho, kto urobí takmer všetko pre to, "aby bol opäť zvolený a udržal sa v kresle predsedu vlády." Podobný proces dezilúzie som zažil, keď som oslavoval Netanjahuov nástup do funkcie v roku 1996, ale ostal som rozčarovaný jeho nedostatkom princípov, takže som, i keď váhavo, vo voľbách v roku 1999 dal prednosť jeho labouristickému protivníkovi.

Čo možno očakávať teraz, keď sa Netanjahu opäť chystá prevziať úrad? Nič, ani história jeho strany, ani jeho vlastný životopis, ani jeho charakter, ani šumy prichádzajúce z Izraela nenaznačujú, že dodrží svoje volebné sľuby. A skutočne, Netanjahu už prepadol vo svojej prvej skúške: Po tom, ako 65 zo 120 členov parlamentu informovalo prezidenta Šimona Peresa o tom, že podporujú kandidatúru Netanjahua na post predsedu vlády, dal Peres 20. februára Netanjahuovi šancu na vytvorenie vlády.

Netanjahu začal tým, že sa zbavil všetkých týchto spojencov a vyhlásil úmysel vytvoriť vládu "národnej jednoty" s ľavicovými stranami, a to stranou Kadima a Stranou práce. "V retrospektívnom pohľade, mal som sa snažiť o národnú jednotu, a budem sa to snažiť teraz napraviť." Zdá sa, že Kadima a Strana práce sa rozhodli prejsť do opozície, a zmariť tak Netanjahuove plány. Skutočnosť, že uprednostňuje koalíciu s ľavicou však odhaľuje povrchnosť jeho volebných vyjadrení.

V duchu tohto postoja, keď sa ho v interview spytovali, či "nie je pravicovým sokolom, za ktorého ho označujú v novinách, Netanjahu hrdo pripomenul zradu svojich sľubov v 90. rokoch: "Ja som ten, kto podpísal dohody z Hebronu a Wye v snahe usilovať o mier."

Pokiaľ ide o Golanské výšiny, diplomacia očividne nezačala. Americká ministerka zahraničia Hillary Clintonová vyhlásila, že dôležitosť sýrsko-izraelských rozhovorov "nemožno preceňovať." Napriek tomu, že Netanjahu údajne odmieta tieto rozhovory, blízky poradca poznamenáva, že pokrok v Damašku ponúka spôsob, ako získať sympatie Obamovej administratívy a Netanjahu by mohol od Washingtonu na oplátku očakávať, že mu dovolí "pauzu, pokiaľ ide o vzťahy s Palestínčanmi."

Insajderi ma ubezpečujú, že Netanjahu dozrel, a ja dúfam, že majú pravdu. No vodca strany Likud po tom, ako sledoval koaličné rozhovory vyhlásil, že "Bibi rozpredáva všetko koaličným partnerom. Nestará sa o nás. Stará sa len o seba." Podobne aj Netanjahuovi oponenti od neho očakávajú, že bude sledovať svoje vlastné záujmy: Yaron Ezrahi, politológ z Hebrew University hovorí, že Netanjahu má málo škrupulí "obetovať ideologické pozície, ak ho to udrží pri moci."

Hoci dúfam, že budem príjemne prekvapený, známe modely správania vo mne vzbudzujú obavy.

Súvisiace témy:  Israel & Zionism receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.