Demokrati a Izrael

Aké zmeny, týkajúce sa arabsko-izraelského konfliktu, môžeme očakávať teraz, keď majú demokrati vo svojej pôsobnosti exekutívu aj legislatívu?

Personálne obsadenie doteraz zodpovedá stredno-ľavicovému vzoru. Ako uvádza Steven Rosen, na kladnom póle, čo znamená, že žiadny člen tímu nenavodzuje „vymedzenú ľavičiarsku agendu nebezpečných klamstiev – sú v skutočnosti mnohí z nich vnímaví a inteligentní, odolní, ak aj nie imúnni voči nezmyslom, ktoré zaslepujú väčšinu akademikov.“ Špeciálne, ak si pripomenieme Obamove predchádzajúce styky (Ali Abunimah, Rashid Khalidi, Edward Said) a potenciálnu alternatívu "dream teams", znamená to úľavu.

Na opačnom póle, ako ďalej uvádza Rosen, perspektívnymi členmi sú „umiernení a centristickí voči chybám, nie je tam nikto, kto by vysielal alarm o obrovskom nebezpečí, ktorému čelíme, kto by navrhol inú ako len bežnú odpoveď.“

Ak sa na vec pozrieme v širšom obrane, nielen, pokiaľ ide o personálne obsadenie, nájdeme podobný zmiešaný obraz. Pripomeňme si rezolúciu amerického kongresu, podporujúcu právo Izraela, ktorá bola schválená začiatkom tohto mesiaca, „uznávajúcu právo Izraela na to, aby sa bránil voči útokom z Pásma Gazy, potvrdzujúcu silnú podporu Izraela zo strany Spojených štátov, a podporujúcu izraelsko-palestínsky mierový proces.“ Bola jednohlasne schválená v Senáte a v snemovni pomerom 390-5, 22 členov sa zaregistrovalo ako „prítomní“. Z týchto spolu 27 členov boli 26 demokrati, a 27. bol Ron Paul, ktorý je republikánom len podľa mena.

Toto hlasovanie znamená dve veci: Po prvé, silné dvoj-strannícke pro-izraelské postoje Američanov pretrvávajú aj počas konfliktu v Pásme Gazy. Po druhé, osoby s chladným alebo nepriateľským postojom voči Izraelu v prevažnej miere nachádzajú svoje miesto v Demokratickej strane.

Prieskumy verejnej mienky v uplynulom desaťročí zhodne potvrdzovali, že Američania silno podporujú Izrael, avšak demokrati menej ako republikáni. Už v roku 2000 som ukázal, že „niekoľkokrát za sebou malo priateľské postoje voči Izraelu viac členov Republikánskej strany než Demokratov, a ich vedenie odrážalo túto nerovnosť.“ V posledných rokoch tento vzorec potvrdzovali ďalšie a ďalšie prieskumy verejnej mienky, aj počas vojen medzi Hizballáhom a Hamasom. Niektoré z nich citujem:

• Marec 2006, Gallup: "Sympatizujete viac s Izraelčanmi alebo viac s Palestínčanmi?" Odpoveď: 72 percent republikánov a 47 percent demokratov sympatizuje viac s Izraelčanmi. (Odchýlka: 25 percent.)
• Júl 2006, NBC/WSJ: "Sympatizujete viac s Izraelom alebo arabskými štátmi?" Odpoveď: 81 percent republikánov a 43 percent demokratov sympatizuje viac s Izraelom. (Odchýlka: 38 percent.)
• August 2006, LAT/Bloomberg: „Súhlasíte s tým, aby sa „Spojené štáty aj naďalej pridávali k Izraelu"? Odpoveď: 64 percent republikánov a 39 percent demokratov súhlasí. (Odchýlka: 25 percent.)
• Marec 2008, Gallupov prieskum: 84 percent republikánov a 64 percent demokratov je naklonených Izraelu. (Odchýlka: 20 percent.)
• December 2008, Rasmussen Reports: 75 percent republikánov a 55 percent demokratov uvádza, že Izrael je spojencom Spojených štátov. (Odchýlka: 20 percent.)

Podpora Izraela zo strany republikánov je pretrvávajúco vyššia, pohybuje sa od 20 po 38 percent vyššie ako u demokratov, priemer predstavuje 26 percent. Nebolo tomu tak vždy. V skutočnosti demokrati a republikáni dramaticky zmenili uhol svojho postoja v priebehu šesťdesiatich rokov a troch epoch.

V prvej epoche, ktorú predstavovali roky 1948-70, ukazovali vrelý postoj voči židovskému štátu demokrati, ako Harry Truman a John Kennedy, zatiaľ čo republikáni, ako Dwight Eisenhower boli chladní. V druhom období v rokoch 1970-91, ako som ukázal v roku 1985 začali republikáni ako Richard Nixon a Ronald Reagan oceňovať Izrael ako silného spojenca. Znamenalo to, že „Liberáli a konzervatívci podporujú Izrael oproti Arabom v podobných proporciách.“ Na konci studenej vojny v roku 1991 sa však začala tretia éra, v ktorej sa demokrati sústredili na palestínsku vec a ochladli voči Izraelu, zatiaľ čo republikáni si k nemu zachovali vrelé postoje.

Výkonný riaditeľ Republikánskej židovskej koalície Matt Brooks správne poznamenáva, že „Demokrati sa stále viac a viac obracajú chrbtom k Izraelu.“ Pri tomto trende možno v priebehu nasledujúcich štyroch rokov očakávať pravdepodobné napätie v otázke, či prijať alebo neprijať viac „európskeho“ prístupu k Izraelu.

Napätie už existuje. Na jednej strane sa Obamov tím správal nekriticky k vojne Izraela proti Hamasu, tvrdiac, že nebude rokovať s Hamasom, že Izrael je kľúčovým spojencom Blízkeho východu, a politika Spojených štátov bude brať do úvahy bezpečnostné záujmy Izraela. Na druhej strane ukázal ochotu k spolčovaniu sa s Hamasom, plus tendencie k „nestrannejšiemu“ prístupu k tvrdším rokovaniam a k rozdeleniu Jeruzalema.

Stručne povedané, v hre je politika voči židovskému štátu.

Súvisiace témy:  Arab-Israeli debate in the U.S., Conservatives & Liberals, US policy, US politics receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.