Obama verzus McCain o Blízkom východe

Primárne voľby sa pre demokratickú stranu ukončili, a americkí voliči sa teraz môžu sústrediť na otázky politického charakteru. Ako sa od seba odlišujú dvaja vedúci kandidáti na prezidenta Spojených štátov vo svojom prístupe k Izraelu a k súvisiacim témam? Niekoľko poznámok, dôležitých pre pochopenie poskytujú dva paralelné rozhovory. Jeffrey Goldberg z The Atlantic uskutočnil začiatkom mája interview s demokratom Barackom Obamom a koncom mája hovoril s republikánom Johnom McCainom.

John McCain a Barack Obama, v úzkej diskusii.

Na zhruba rovnako postavené otázky zareagovali odlišným spôsobom. Obama využil interview na to, aby presvedčil čitateľov o svojich dobrých pro-izraelských a pro-židovských úmysloch. Svoju snahu o podporu Izraela trikrát zopakoval: „idea bezpečného židovského štátu je odôvodnene základnou a nevyhnutnou ideou,“ „potreba brániť židovský štát, ktorý bude bezpečný, je ... správna myšlienka, ktorá by mala byť podporovaná tu, v Spojených štátoch, ko aj na celom svete,“ a „počas vykonávania prezidentskej funkcie u mňa nikdy neuvidíte žiadne vyhýbanie sa záväzkom voči bezpečnosti Izraela.“

Obama potom podrobne vyjadril svoju podporu v štyroch špecifických židovských kontextoch.

• Personálny rozvoj: " Keď premýšľam o sionistickej idei, myslím na to, ako sa formovali moje pocity voči Izraelu, v skutočnosti, keď som bol dieťa – mladý muž. Keď som bol v šiestom ročníku, mal som táborového vedúceho, ktorý bol Američanom židovského pôvodu, ale strávil určitý čas v Izraeli
• Politická kariéra: " Keď som sa začal organizovať, dvaja z organizátorov v Chicagu boli židia, a bol som napádaný za to, že som sa s nimi združoval. Takže som sa dostal do jedného zákopu so svojimi židovskými priateľmi.“
• Myšlienky: " Vždy žartujem, že môj intelekt formovali židovskí učitelia a spisovatelia, i keď som to v tom čase nevedel. Či už to boli teológovia, alebo Philip Roth, ktorý pomáhal formovať moje vnímanie, alebo niektorí z najpopulárnejších spisovateľov, ako je Leon Uris."
• Filozofia: " Môj štáb si ma občas doberá kvôli tomu, že sa trápim morálnymi otázkami. Myslím, že som sa zo židovského myslenia čiastočne naučil, že vaše akcie majú následky a že sú závažné, a že máme morálne záväzky.“

Na rozdiel od neho McCain nepociťoval potrebu potvrdzovať svoj sionizmus ani svoj pro-židovský kredit. Bral ich ako samozrejmosť a svoje interview využil na to, aby vyzdvihol praktické politické témy, najmä hrozbu zo strany Iránu. Keď sa ho napríklad spytovali na oprávnenosť sionizmu, odpovedal, že „je pozoruhodné, že sionizmus sa nachádzal v centre vojen a veľkých skúšok a pevne sa držal ideálov demokracie, sociálnej spravodlivosti a ľudských práv,“ a pokračoval: „Myslím si, že štát Izrael stále čelí trvalej hrozbe teroristických organizácií ako aj obhajovaniu vymazania Izraela z mapy zo strany Iráncov.“ V ďalšej zmienke o Iráne sa McCain zaviazal k tomu, že „nikdy nedopustí ďalší holokaust.“ Poukázal na ohrozujúcu deštrukciu Izraela, pretože má „hlboké národno-bezpečnostné dôsledky“ pre Spojené štáty a zdôraznil, že Teherán sponzoruje zámery teroristických organizácií „na deštrukciu Spojených štátov amerických.“

Druhý rozdiel sa týka dôležitosti arabsko-izraelského konfliktu. Obama ho prezentoval ako „otvorenú ranu“ či „otvorené boľavé miesto“, ktoré infikuje „všetko v našej zahraničnej politike.“ Uviedol, že najmä jej nedostatok rozhodnosti „poskytuje zámienku anti-americkým militantným džihádistom na to, aby mohli uskutočňovať neospravedlniteľné akcie.“ Keď sa na Obamov výrok spýtali McCaina, vyjadril ostrú kritiku myšlienky, že radikálny islam je prevažne výsledkom arabsko-izraelského konfliktu: „Nemyslím si, že konflikt je „ranou. Myslím, že je výzvou národnej bezpečnosti.“ Ak by aj zajtra prišlo k vyriešeniu izraelsko-palestínskej otázky, pokračoval bez obalu, „naďalej by sme čelili enormnej hrozbe radikálneho islamského extrémizmu.“

Na záver, dva odlišné názory na dôležitosť toho, aby Izraelčania zostali žiť ba Západnom brehu. Obama kladie na túto tému veľký dôraz a poznamenáva, že ak bude ich počet ďalej narastať, „budeme pokračovať v rovnakom status quo, v akom sa nachádzame už desaťročia.“ McCain súhlasil s tým, že ide o dôležitú otázku, ale rýchlo zmenil tému na to, ako Hamas bombardoval, obliehané izraelské mesto Sderot, ktoré v marci osobne navštívil, a jeho ťažkosti explicitne prirovnáva k tomu, keby územie Spojených štátov napadol jeden z ich susedov.

Goldbergovo dvojité interview podčiarkuje dva skutočnosti. Po prvé, prezidentskí kandidáti majoritnej strany musia mať vždy v úcte srdečné americké vzťahy s Izraelom, a nie je dôležité, nakoľko, ako v prípade Obamu, môžu byť dramaticky v rozpore s ich predchádzajúcimi názormi. Po druhé, zatiaľ čo sa McCaine, pokiaľ ide o danú tému, cíti byť istým, Obama si robí starosti o to, aby získal pro-izraelské hlasy.

Súvisiace témy:  US policy, US politics receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.