Ako terorizmus stavia prekážky radikálnemu islamu?

Pomáhajú teroristické zverstvá páchané na Západe, ako boli útoky z 11. septembra 2001, alebo na Bali, v Madride, Beslane a Londýne radikálnemu islamu pri dosahovaní jeho cieľa – získaní moci?

Nie, sú kontraproduktívne. Dôvodom je to, že radikálny islam má dve oddelené krídla – jedno násilné a ilegálne, druhé politické, dodržiavajúce zákon – a navzájom existujú v stave napätia. Stratégia dodržiavajúca zákon sa ukázala byť efektívnou, ale násilný prístup je prekážkou, stavajúcou sa do cesty.

Násilné krídlo je reprezentované v prvom rade utečencom číslo 1 v celosvetovom merítku – Usáma bin Ládinom. Krídlo, dodržiavajúce zákon reprezentuje turecký premiér Recep Tayyip Erdoğan. Aj keď „al-Kájda má viac odporcov štátu ako ktorákoľvek iná moc v histórii,“ ako zisťuje Daniel C. Twining, politickí imámovia, ako Yusuf al-Qaradawi, poučujú divákov prostredníctvom televízie al-Džazíra a navštevujú starostu Londýna Kena Livingstona. Zatiaľ čo sa šítsky klerik Muqtada al-Sadr potuluje po Iraku hľadajúc si rolu, politickému životu krajiny dominuje Ayatollah Sistani.

Áno, teroristi zabíjajú nepriateľov, vštepujú strach a rozvracajú ekonomiku. Áno, dvíha to morálku a regrutuje nemoslimov do islamu a moslimov do islamizmu. Vytvára islamistom možnosti bojovať za svoje obľúbené témy, ako je eliminácia Izraela alebo odsun koaličných jednotiek z Iraku. Ako uvádza Mark Steyn, poskytuje spravodajské informácie o nepriateľovi. A nakoniec, podnecuje politicky korektné rozhovory o islame, ktorý je „náboženstvom mieru“, s moslimami vyobrazenými ako obeťami.

Existujú ale dve hlavné príčiny, prečo terorizmus radikálnemu islamu prináša viac škody než dobrého.

Po prvé, alarmuje a burcuje Západniarov. Napríklad, bombové útoky zo 7 júla sa uskutočnili počas summitu G8 v Škótsku, kde sa svetoví vodcovia sústreďovali na otázky globálneho otepľovania, pomoci Afrike a makroekonomické otázky. A minúta v Londýne stačila na to, aby politici presmerovali svoju pozornosť na protiterorizmus. „Akokoľvek malé boli zvyšky rozhodnosti v ochablej západnej civilizácii,“ ako uvádza Mona Charen, teroristov to posilnilo.

Ešte ďalej ide Twinning, keď poznamenáva, že „Nárast vlyvu al-Kájdy pomohol vytvoriť spojenectvo veľkej sily, aké nevzniklo od čias Viedenského kongresu – európskej dohody z roku 1815.“ (A aj bombardovanie v Madride, ktoré bolo zjavnou výnimkou, viedlo k zreteľnému posilneniu protiteroristických opatrení v Španielsku a ďalších európskych krajinách.

Po druhé, terorizmus stavia prekážky pokojnej práci politického islamizmu. V pokojných časoch organizácie, ako Moslimská rada Veľkej Británie (Muslim Council of Britain) a Rada pre americko-islamské vzťahy (Council on American-Islamic Relations) vykonávajú efektívne svoju prácu, verbujú za svoju agendu – spraviť islam dominantným a zaviesť dhimmizmus (kde nemoslimovia akceptujú islamskú nadvládu a moslimské privilégiá). Západniari vo všeobecnosti odpovedajú tak, ako možno očakávať od žiab variacich sa vo vode, ktorá sa zohrieva postupne – takže nič nezbadajú.

Takto sa Moslimská rada Veľkej Británie teší z udeľovania rytierskeho rádu od kráľovnej, ako aj nadšenej podpore premiéra Blaira, vplyvu na Britské ministerstvo pre zahraničie a Commonwealth a 250 000 librám z peňazí daňových poplatníkov od Ministerstva pre obchod a priemysel.

Na druhej strane Atlantiku sa CAIR zalieča celému radu dôležitých severoamerických inštitúcií, vrátane FBI, NASA a kanadského denníka Globe and Mail. Získala si podporu

vysokých politikov z oboch strán – republikánov (floridský guvernér Jeb Bush) a demokratov (vodca demokratov v snemovni Nancy Pelosi). Zorganizovala stretnutie moslimov s kanadským premiérom Paulom Martinom. Zariadila v hollywoodskom štúdiu zmenu scenára hraného filmu a prinútila televíznu sieť k tomu, aby začalo s vysielaním informácií pre verejnosť. Podnietila rozhlasovú stanicu k tomu, aby prepustila moderátora talk-show.

Terorizmus prekáža tomuto pokroku, pretože podnecuje nepriateľstvo voči islamu a moslimom. Dostáva islamské organizácie do situácie nechcenej pozornosti zo strany médií, vlády a organizácií vykonávajúcich zákony. CAIR a MCB potom musia potom viesť ústupové vojny. Bombardovanie 7. júla dramaticky (i keď len dočasne) narušilo pokroky „Londonistanu“, britského upadnutia do multikulturálnej apatie a nechopnosti bojovať proti teroru.

Niektorí islamisti tento problém pripúšťajú. Jeden britský autor na svojej webovej stránke varoval svojich kolegov – moslimov: Neviete, že islam v Európe upevňuje svoje pozície??? Tak čo sa kruci do toho miešate??? Podobne vyhlasuje moslimský hodinár v Londýne: „Nepotrebujeme bojovať. Už to preberáme!“ Soumayya Ghannoushi z University of London s horkosťou poukazuje na to, že hlavné výdobytky al-Kájdy spočívajú v prelievaní nevinnej krvi a rozdúchavaní plameňov nenávisti k islamu a moslimom.

Veci nie sú také, akými sa zdajú byť. Terorizmus škodí radikálnemu islamu a pomáha jeho oponentom. Nenávisť a agónia obetí spôsobujú, že je to ťažko viditeľné, ale bez výchovy vraždou by islamistické hnutie dodržiavajúce zákony urobilo väčšie pokroky.

Súvisiace témy:  Radical Islam, Terrorism receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.