Vatikán konfrontuje islam

„Už bolo dosť toho nastavovania druhého líca! Je našou povinnosťou chrániť seba samých.“ Takto hovoril tajomník Najvyššieho súdu vo Vatikáne, monsignor Velasio De Paolis, pokiaľ ide o moslimov. Vysvetľujúc svoje zjavné odmietnutie Ježišovho napomenutia svojich nasledovateľov, aby „nastavili aj druhé líce,“ De Paolis uvádza, že „Západ má už pol storočia vzťahy s arabskými krajinami ... a nie je schopný dosiahnuť ani tú najmenšiu dohodu o ľudských právach.“

De Paolis vôbec nie je vo svojom zmýšľaní sám, v skutočnosti uskutočňuje katolícka cirkev dramatický obrat od politiky starej niekoľko desaťročí, aby ochránila katolíkov žijúcich pod vládou moslimov. Staré metódy tichej diplomacie a nemého upokojovania očividne zlyhali. Ako uvádza Patrik Sookhdeo z Barnabášovho fondu, približne 40 miliónov kresťanov v Dar al-Islame sa cíti byť obkľúčenou menšinou čeliacou hospodárskemu úpadku, strate práv a fyzickému ohrozeniu. Väčšina z nich, pokračuje, cíti voči sebe pohŕdanie a nedôveru, ako k občanom druhej triedy a čelí diskriminácii vo vzdelávaní, v zamestnaní a na súdoch.

Tieto neľútostné okolnosti zapríčinili, že kresťania utiekli zo zeme svojich predkov do priaznivejšieho prostredia na Západe. V dôsledku toho objem kresťanskej populácie v moslimskom svete voľne upadá. Dve malé, ale názorné ukážky tejto schémy: Po prvýkrát v priebehu takmer tisícročia nemá Nazaret ani Betlehem väčšinu katolíckeho obyvateľstva.

Táto skutočnosť utláčania a úpadku je v dramatickom kontexte k zvyšujúcemu sa počtu moslimskej menšiny na Západe. Hoci predstavuje menej než 20 miliónov a skladá sa väčšinou z imigrantov a ich potomkov, je to stále pevnejšie zavedená a hlasná menšina, ktorej boli poskytnuté rozsiahle práva a ochrana a ďalej získava nové neodvolateľné práva v právnej oblasti, kultúre a politike.

Tákáto ďalej sa rozširujúca nerovnosť pritiahla pozornosť cirkvi, ktorá po prvýkrát ukazuje skôr na radikálny islam, ako na hlavný problém, ktorému čelí spolužitie kresťanov s moslimami, než na akcie Izraela.

Táto nespokojnosť bola viditeľná už v časoch Jána Pavla II. Napríklad kardinál Jean-Louis Tauran, ktorý je vatikánskym ekvivalentom ministra zahraničných vecí, uviedol v roku 2003, že „existuje príliš veľká väčšina moslimských krajín, kde sú nemoslimovia občanmi druhej triedy.“ Tauran naliehal na reciprocitu: „Tak ako si moslimovia môžu budovať svoje svätostánky kdekoľvek na svete, mali by mať túto možnosť rovnako aj veriaci iných náboženstiev.“

Katolícka požiadavka reciprocity narastá špeciálne odvtedy, ako v apríli 2005 prevzal úrad pápež Benedikt XVI., ktorého centrálnym záujmom je islam. Vo februári pápež zdôraznil potrebu rešpektovania „presvedčenia a religióznych praktík ostatných tak, aby bolo uplatňovanie slobodne zvoleného náboženstva zabezpečené skutočne pre všetkých.“

Ako zvyčajne, duchovní v nižších funkciách sú úprimnejší. „Radikalizácia islamu je základnou príčinou exodusu kresťanov,“ vyhlasuje monsignor Philippe Brizard, generálny riaditeľ francúzskej organizácie Oeuvre d´Orient ktorá sa sústreďuje na kresťanov zo Stredného východu. Rektor Lateránskej univerzity v Ríme, biskup Rino Fisichella odporúča cirkvi, aby zanechala svoje „diplomatické mlčanie“, a namiesto toho „vyvíjala tlak na medzinárodné organizácie k tomu, aby priviedli spoločnosti a štáty s majoritou moslimov k tomu, aby sa vyrovnali so svojou zodpovednosťou.

Kríza s dánskymi karikatúrami poskytla typický príklad katolíckeho vytriezvenia. Cirkevní vodcovia najprv uverejnenie karikatúr Mohameda kritizovali. Keď moslimovia odpovedali zavraždením katolíckych kňazov v Turecku a Nigérii, nehovoriac o počtoch kresťanov, zabitých počas päťdňových výtržností v Nigérii, cirkev odpovedala moslimom varovaním. „ Ak hovoríme našim ľuďom, že nemajú právo urážať sa, musíme povedať aj ostatným, že nemajú právo na to, aby nás ničili,“ hovorí vatikánsky štátny sekretár kardinál Angelo Sodano. „V politických kontaktoch s úradmi islamských krajín musíme vždy zdôrazňovať požiadavku reciprocity, a, dokonca viac, v kultúrnych stykoch,“ dodáva minister zahraničných vecí arcibiskup Giovanni Lajolo.

Získanie rovnakých práv pre kresťanov v islamských krajinách, ako majú moslimovia v kresťanskom svete sa pre vatikánsku diplomaciu voči moslimom stalo kľúčovým.

Tento vyrovnaný a seriózny prístup predstavuje výrazné zlepšenie v pochopení toho, že môže mať následky ďaleko presahujúce cirkevnú oblasť, pretože mnohí politici si všímajú svoje vedenie v inter-religióznych záležitostiach. Ak by západné štáty rovnako podporovali princíp reciprocity, výsledky by mohli byť skutočne zaujímavé.

receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.