Muhammad Ali verzus George W. Bush

George W. Bush udelil 9. novembra v Bielom dome boxerovi Muhammadovi Alimu a ďalším trinástim osobám Prezidentskú medailu slobody, ktorá je označovaná za „najvyššie civilné vyznamenanie krajiny“. President pochválil Aliho za jeho športové úspechy a nazval ho „najväčším v histórii“.

To je pekné. Potom však začal chváliť Aliho charakter: „Myslím si, že je skutočným tajomstvom, ako môže stále tak výborne vyzerať. Pravdepodobne to súvisí s jeho nádhernou dušou. Bol neľútostným bojovníkom a je mužom mieru. ...... Po celom svete poznajú Muhammada Aliho miliardy ľudí ako odvážneho, súcitného a šarmantného muža, a Američania sú hrdí, keď ho môžu nazývať „jedným z nás“.

V tomto povrchnom a podlízavom vyjadrení sa Bush podľa komentára uverejneného vo Washington Post „nezmienil o Aliho silnom verejnom odpore proti vojne vo Vietname, ktorý bol príčinou toho, že ocenený zápasník na tri roky stratil svoju boxérsku licenciu po tom, ako odmietol službu v armáde.“ Ešte horšie, dôvodom jeho odmietnutia bojovať nebolo to, že je „mužom mieru“, ale jeho lojalita k ostrej antiamerickej, proti bielym zameranej organizácii známej ako Nation of islam, ktorú vedie nepriateľský Elijah Muhammad.

Pred štyridsiatimi rokmi vysvetlil Ali to, že sa vyhol odvodu, takto: „Vojna je proti učeniu svätého Koránu. Nepokúšam sa vyhnúť odvodu. Nemali by sme sa zúčastňovať na žiadnych vojnách s výnimkou tých, ktoré vyhlásil Alah alebo Posol (t. j. Elijah Muhammad). Nemôžeme sa zúčastniť kresťanských vojen, ani vojen akýchkoľvek iných neveriacich.“ Mimochodom, je obzvlášť nevhodné, aby človek, ktorý sa vyhol odvodu, dostal Medailu slobody, ktorá bola vytvorená v roku 1945 ako symbol uznania za „vynikajúce služby“ v Druhej svetovej vojne.

Prezident sa tiež nedotkol Aliho religióznej orientácie, urobil to ale v roku 2001 Mark Kram vo svojej publikácii Ghosts of Manila: The Fateful Blood Feud between Muhammad Ali and Joe Frazier (Duchovia Manily: Osudový krvavý boj medzi Muhammadom Alim a Joem Frasierom): „Ali rozbil všetky zásady moslimských zákonov, počnúc smilstvom a končiac ulievaním sa z bohoslužieb v chráme, bol náboženským šarlatánom, ktorý sa zriekol svojich osobných hodnôt v prospech Čiernych moslimov pre ich výhody a vyhnutie sa povinnosti narukovať (a bol) podvodníkom od hlavy až po päty.“

S vekom sa Ali stával omnoho pobožnejším, ale bolo to nasmerované nešťastným smerom. Vyhlásil, že je proti „celej americkej mocenskej štruktúre“, o ktorej povedal, že je vedená sionistami, ktorí „sú skutočne proti islamskému náboženstvu.“ Stal sa natoľko radikálnym moslimom, že nechváľne známy Council on American-Islamic Relations (Rada pre americko-islamské vzťahy), ktorý je najsilnejšou severoamerickou islamistickou skupinou, ho v júli 2004 poctil cenou. V jeho tlačovej správe bolo uvedené: „Muhammadovi Alimu odovzdala prvú cenu Malcolma X jeho dcéra Ilyasah Shabazz.“

(Ali bol výrazne nevhodným kandidátom aj pre toto ocenenie. Malcolm X mu slúžil ako model pre jeho úlohu do roku 1964, keď však Elijah Muhammad vylúčil Malcolma X z organizácie Nation of Islam, Ali ignoroval Malcolmove naliehavé prosby a obrátil sa prudko proti nemu. Odhodil Malcolma X, podľa slov novinára Sunni Khalid „ako bravčovú kotletu“.

Bushova chvála Aliho súcitnosti, šarmu a nádherenej duše je mimoriadne nevhodná (rovnako ako veľké dary od spoločností General Electric a Ford hagiografickému „Ali centru“, ktoré bolo otvorené o pár dní neskôr v Louisville, Kentucky). Aliho neprikrášleným dedičstvom je koristnícka osobnosť, nečestná kariéra, nenávistná politika a extrémistické náboženstvo.

Bush zažil počas krátkeho stretnutia v Bielom dome neočakávaný moment skutočného Aliho. Washington Post ho opísal takto:

Bush, ktorý vyzeral takmer hravo, upevnil ťažkú medailu na krk Muhammada Aliho a pošepkal niečo do ucha tomuto šampiónovi ťažkej váhy. Potom, akoby povedal „tak poď“, zdvihol prezident päste do výšky, napodobňujúc výzvu.

Šesťdesiatriročný Ali, ktorý trpí Parkinsovou chorobou, a pohybuje sa pomaly, pozrel prezidentovi do očí a prstom pritisnutým na spánok urobil gesto znázorňujúce „bláznivosť“. Dvesto osôb, ktoré sa nachádzali v miestnosti, vrátane ministrov, sa zachichotalo. Ali, ktorého potom odprevadili k jeho kreslu, počas usádzania sa doňho, toto gesto zopakoval.

A prezident vyzeral viditeľne zmätený a nervózne sa zasmial. Urobil týmto Ali politické vyhlásenie?

Udelenie Prezidentskej medaily slobody Muhammadovi Alimu znamená nezaslúženú oslavu muža, ktorý je v hlbokej opozícii proti Bushovi, jeho strane, a zásadám krajiny. Dovoľujem si prehlásiť, že to predstavuje úplné dno jeho úradu prezidenta.

Súvisiace témy:  Muslims in the West, US politics receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.