Čo by sa stalo, keby Spojené štáty nevtrhli do Iraku?

(Daniel Pipes bol jedným z prispievateľov na sympóziu venovanému kontra-histórii. Jeho príspevok má názov „Prospech z hľadiska bezpečnosti, neprospech z hľadiska postojov“. Ďalšie články nájdete na:

http://www.philly.com/mld/inquirer/news/special_packages/sunday_review/12611856.htm. Zoznam prispievateľov je na: http://www.philly.com/mld/inquirer/news/special_packages/sunday_review/12611857.htm.]

Mnoho vecí by dopadlo inakšie, ak by sa George W. Bush rozhodol proti invázii do Iraku.

Z niektorých hľadísk by situácia bola horšia:

Iracké obyvateľstvo by ešte stále trpelo pod totalitnou vládou Sadáma Husseina. Vratká ekonomika, bomby v autách a etnické nepokoje, ktorým dnes čelia Iračania, predstavujú omnoho menšie zlo ako chudoba, bezprávie, brutalita a barbarstvo, ktoré bolo ich osudom od roku 1979 do roku 2003.

Regionálna bezpečnosť by bola ohrozená. Sadám Hussein napadol dve krajiny (Irán v roku 1980 a Kuvajt v roku 1990) a vypálil rakety proti dvom ďalším krajinám (Saudská Arábia a Izrael). Je vysoko pravdepodobné, že by znovu ukázal svoju agresiu, tentokrát možno v snahe zabrániť preprave ropy cez Perzský záliv. Okrem toho sponzoroval samovražedný terorizmus proti Izraelu a udržiaval úzke vzťahy s brutálnym režimom Bašar al-Assada v Sýrii.

Pokiaľ by Iraku vládol megaloman s prostriedkami na výrobu zbraní hromadného ničenia a úmyslom ich použiť, bezpečnosť Spojených štátov by bola ohrozená. Hussein ukázal, čoho je schopný už v roku 1988, keď niekoľkokrát nasadil chemický plyn, dokonca proti vlastným ľuďom (v jednej z dedín v roku 1988 bolo usmrtených 5 000 ľudí). Jeho prepojenie na Al-Kájdu mohlo viesť k tomu, že by s ňou spolupracoval pri nasadení zbraní hromadného ničenia proti Spojeným štátom.

Ak by sa však vojna nekonala, bola by situácia v iných ohľadoch možno lepšia:

Európske postoje voči Spojeným štátom by bolo lepšie. Prieskumy verejnej mienky a ďalšie údaje ukazujú, že vojna v Iraku podnietila nepriateľstvo voči Američanom, v bezprecedentnej miere od roku 1945.

Moslimské nepokoje sa vojnou zhoršili. Silná radikalizácia je zjavná nielen v krajinách s moslimskou väčšinou (dobrými príkladmi sú Turecko, Jordánsko a Pakistan), ale aj v západných krajinách (Veľká Británia).

Vnútorná politická scéna v Spojených štátoch by bola bez tejto vojny menej rozdelená. Solidarita po udalostiach 11. septembra ochladla už pred začiatkom vojny v Iraku. Vojna v Iraku však zhoršila napätie, symbolizované zvýšenou zatrpknutosťou v amerických prezidentských voľbách v roku 2004.

Vo všeobecnosti možno povedať, že prospešnosť vojny sa týka hlavne bezpečnosti a nepriaznivé stránky vojny sa týkajú najmä postojov. Svet je bezpečnejší, keď Hussein čaká na súdny proces vo väzenskej cele, je však aj viac rozdelený. Bushova vláda dosiahla vojenský úspech, z politického hľadiska však zlyhala.

Celkovo priniesla vojna viac pozitív ako negatív. Nepopulárnosť a zatrpknutosť sú cenou, ktorú sa oplatí zaplatiť za to, aby iracká vláda už viac neohrozovala Iračanov i zvyšný svet.

Súvisiace témy:  Iraq, US policy receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.