Modernizovať islam

Celosvetovú vojnu proti teroru nemožno vyhrať len vykonávaním protiteroristických opatrení. Vyžaduje si to aj presvedčiť teroristov a ich sympatizantov o tom, že ich ciele a metódy sú nesprávne a chybné. Ako to však uskutočniť?

Ja hovorím, že sa musíme zamerať na ideologické a náboženské zdroje násilia: „Najbližším vojnovým cieľom sa musí stať zničenie militantného Islamu a konečným cieľom modernizácia Islamu.“ Zatiaľ som však nerozpracoval túto politiku do podrobných dôsledkov.

Preto mi však prinieslo radosť zistenie, že práve to urobila Cheryl Benard z RAND Corporation. Svoje výsledky publikovala v útlej knižke s názvom Občiansko-demokratický islam: partneri, zdroje a stratégie (úplná verzia je k dispozícii na stránke RAND).

Pani Bernardová sa hlási k úžasnej ambícii snáh o modernizáciu Islamu: Ak je budovanie národa odstrašujúcou úlohou, poznamenáva, „bude budovanie náboženstva nezmerateľne nebezpečnejšie a komplexnejšie.“ Ide o niečo, o čo sme sa ešte nikdy nepokúsili, vstupujeme na doteraz nezmapované teritórium.

Pojem „Občiansko-demokratický Islam pokrýva tri ústredné témy: súperiace moslimské prístupy k islamu, ktorý prístup možno prispieva najviac k umiernenej verzii islamu, a politické odporúčania pre západné vlády.

Podobne ako ďalší analytici, pani Bernardová zistila, že moslimovia sa vo vzťahu k svojmu náboženstvu delia do štyroch skupín:

• Fundamentalisti, ktorých možno ďalej rozdeliť do dvoch ďalších skupín. Radikáli (ako Taliban) sú pri pokuse o vytvorenie totalitného zriadenia pripravení uchýliť sa k násiliu. Skripturalisti (zástancovia názoru, že Písmo sväté treba chápať doslovne - ako napríklad Saudská monarchia) majú svoje korene skôr v náboženských štruktúrach a sú menej náchylní spoliehať sa na násilie.

• Tradicionalisti, ktorí sa taktiež delia na dve skupiny. Konzervatívci (ako Veľký Ajatolah Ali al-Sistani v Iraku) sa snažia, ako len najlepšie dokážu, o zachovanie ortodoxných noriem a starých spôsobov správania. Reformisti (ako vládcovia Kuvajtu) majú rovnaké tradičné ciele, ale sú inovatívnejší v ich dosahovaní a flexibilnejší v detailoch.

• Modernisti (ako Moammar Kadáfi z Líbie) vychádzajú z toho, že islam je v súlade s modernou dobou a tento názor sa snažia spätne potvrdiť.

• Sekularisti (svetsky orientovaní) sa znovu delia na dve skupiny. Stredný prúd (ako Ataturkovia v Turecku) rešpektujú náboženstvo ako súkromnú záležitosť, ale nedovoľujú mu hrať žiadnu úlohu na verejnosti. Radikáli (ako komunisti) považujú náboženstvo za podvod a úplne ho odmietajú.

Autorka prebúdza k životu tieto pohľady v inteligentnej a presvedčivej prezentácii. Ukazuje všetky rozdiely medzi nimi, od vybudovania čisto islamského štátu až k manželom, ktorí majú právo biť svoje ženy. Náležitou formou hovorí o hodnotách a životných štýloch a považuje pretvárku vo veci polygamie za oveľa menej bežný jav ako pretvárku o páchanom násilí.

Ktorá z týchto skupín je z hľadiska spojenectva najvhodnejšia? Modernisti, hovorí pani Barnardová, „sú najviac priateľsky nastavení k hodnotám a duchu modernej demokratickej spoločnosti.“ Fundamentalisti sú nepriatelia, pretože „oni stoja proti nám a my stojíme proti nim.“ Tradicionalisti majú potenciál užitočných demokratických prvkov, ale vo všeobecnosti majú príliš mnoho spoločného s fundamentalistami, aby sa na nich dalo spoľahnúť. Sekularisti sa na to, aby zmodernizovali Islam, prejavujú príliš často proti-západne.

Pani Bernardová ďalej navrhuje stratégiu budovania náboženskej štruktúry viacerými spôsobmi:

• Je potrebné delegitimizovať nemorálnosť a pokrytectvo fundamentalistov. Podporovať investigatívne spravodajstvo orientované na korupciu ich vodcov. Kritizovať chyby tradicionalizmu, najmä propagáciu spiatočníctva.

• Ako prvých podporovať modernistov. Podporovať sekularistov spôsobom podľa konkrétneho prípadu. Podporovať takticky tradicionalistov proti fundamentalistom. Dôsledne sa postaviť proti fundamentalistom.

• Asertívne propagovať hodnoty západne demokratickej modernosti. Povzbudzovať sekulárne občianske a kultúrne inštitúcie. Sústrediť sa na nasledujúcu generáciu. Poskytovať pomoc tým štátom, skupinám a jednotlivcom, ktorí majú správne postoje.

Vo všeobecnosti súhlasím s prístupom pani Bernardovej. Pochybujem jedine o jej entuziazme voči moslimským modernistom - skupine, ktorá po dvoch storočiach úspechov zlyhala vo svojich snahách zosúladiť islam so súčasnou realitou. Veľký orientalista, H.A.R. Gibb v roku 1947 odsúdil myslenie modernistov, ktoré podľa neho upadlo do „intelektuálnej záhuby a paralyzujúceho romantizmu.“ V roku 1983 som odmietol modernizmus ako „unavený hnutie, ktoré uviazlo na mieste nepodloženosťou svojich premís a argumentov.“ Odvtedy sa nič nezmenilo k lepšiemu.

Navrhujem, aby sme si namiesto modernistov všímali stredný prúd sekularistov. Moslimov, ktorí ako jediní môžu vytrhnúť svojich súvercov z ich terajšieho bahna beznádeje a radikalizmu. Sekularisti vychádzajú z overeného predpokladu oddelenia náboženstva od politiky. Predstavuje to nielen dobrú službu západnému svetu, ale fungovalo to aj v Turecku, ktoré je príbehom úspechu našej doby.

Toto strašné obdobie moslimských dejín sa skončí až vtedy, keď sa moslimovia obrátia k sekularizmu.

Súvisiace témy:  Islam, US policy receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.