Antisemitizmus sa vyvíja

Antisemitizmus sa môže javiť ako statický, nemenný fenomén, v skutočnosti však obsesívna nenávisť voči Židom má svoju históriu siahajúcu tisícročia do minulosti a neustále sa vyvíjajúcu.

Vývoj od druhej svetovej vojny a obdobia holokaustu bol obzvlášť rýchly a pozoruhodný. Môžeme ho charakterizovať štyrmi významnými zmenami:

• Zprava doľava: Už po celé stáročia bol antisemitizmus poznávacím znamením pravice a pre ľavicu znamenal púhu epizódu. Najzákladnejším príkladom tohto trendu je skutočnosť, že Stalinova židofóbia bola v jeho monštróznom projekte len okrajová, u Hitlera bola ústredná. Ešte pred desaťročím takýto vzorec v zásade platil. Posledné roky sú však svedkom rýchlej celosvetovej zmeny, pretože v hlavnom pravicovom prúde stále viac narastajú sympatie k Židom a Izraelu a ich ľavicový proťajšok je stále viac chladnejší a viac nepriateľský.

• Od kresťanov k moslimom: Kresťania vytvorili pretrvávajúcu metaforu antisemitizmu (napríklad chamtivosť či túžba ovládnuť svet) a z historického hľadiska najviac Židov zabili kresťania. Preto Židia pravidelne utekali z kresťanských území do islamských. Tento vzorec sa v roku 1945 prudko zmenil. Kresťania dosiahli dohodu so Židmi, zatiaľ čo moslimovia si osvojili staré kresťanské námety a vražednosť. Dnes je inštitucionálny antisemitizmus prevažne moslimskou záležitosťou. Jedným z výsledkov je silný opačný exodus, kde Židia opúšťajú islamské krajiny a utekajú do kresťanských.

• Od náboženského k svetskému: To, čo sa začalo ako odmietanie židovského náboženstva, sa v priebehu tisícročí vyvinulo do zaujatosti voči tým, o ktorých sa predpokladalo, že pochádzajú zo židovskej rasy (teda pokračovanie používania pojmu „antisemitizmus“, ktorý nedáva zmysel) a neskôr až do anti-sionizmu, čiže nenávisti voči židovskému štátu. Úžasom nás napĺňajú výsledky prieskumu z roku 2003, podľa ktorého Európania vnímajú Izrael ako najväčšie ohrozenie svetového mieru. Tieto výsledky vyjadrujú hĺbku tohto nového cítenia.

• Splývanie antisemitizmu s anti-amerikanizmom: Židia a Američania a Izrael a Spojené štáty splývajú v mysliach mnohých ľudí po celom svete, takže jeden predsudok bežne naznačuje druhý. Nenávisť voči obom má spoločnú základnú črtu: ani v jednom z týchto dvoch prípadov nie je nenávisť prístupná racionálnym argumentom, takže obe môžeme chápať skôr ako prejav psychickej poruchy ako nejakej tajuplnej politickej logiky.

Spojenie týchto trendov vedie k niekoľkým úvahám o ťažkej a nebezpečnej budúcnosti troch veľkých židovských spoločenstiev.

Najextrémnejšiemu nebezpečiu čelí Izrael, pretože je obklopený nepriateľmi, ktorí v predchádzajúcich generáciách dehumanizovali Židov spôsobmi pripomínajúcimi nacistické Nemecko v 30. rokoch. V oboch prípadoch viedli vlády systematickú kampaň orientovanú na to, aby ľudia považovali svojich židovských susedov za beštiálne ohrozenie, ktoré možno zvládnuť len ich záhubou. V nacistickom Nemecku vyvrcholil tento názor až do táborov smrti, dnes by mohol - zdôrazňujem, že mohol; nepredpovedám, že sa tak stane – viesť k spŕške atómových bômb v Izraeli - vyhliadke, s ktorou sa verejne pohrával jeden mocný iránsky vodca. To by mohlo vyústiť do druhého holokaustu, opäť šiestich miliónov Židov.

Európske židovstvo je tiež v nebezpečí, hoci omnoho všednejším spôsobom: politická a sociálna izolácia, pustošenie islamistami, palestínskymi radikálmi a inými horúcimi hlavami, a narastajúcim pocitom, že Židia nemajú na tomto kontinente budúcnosť. V blízkej budúcnosti môže prísť k exodusu, ktorý by bol replikou odchodu Židov z moslimských krajín po Druhej svetovej vojne, kedy počet židovskej populácie klesol z milióna v roku 1948 na dnešných 60 tisíc.

A na záver: Židia zo Spojených štátov amerických si toho nemusia byť vedomí, ale posledných 60 rokov žili v zlatých časoch židovstva, pravdepodobne v omnoho skvelejších podmienkach ako Židia v Andalúzii, Aragone, Nemecku, Maďarsku, Litve či Prahe. Teraz však, v miernejšej forme než v Európe, sú vystavení podobným prúdom v americkom živote, ako napríklad nástup islamistov hýčkaný ľavičiarmi. Zlatý vek amerického židovstva sa takto končí. Americkí Židia mali relatívny luxus, keď si mohli robiť starosti z takých vecí, ako zmiešané manželstvá, súverci vo svete, školské modlitby či potraty. Ak bude pokračovať súčasný trend, budú sa musieť stále viac obávať o osobnú bezpečnosť, odsúvanie na okraj spoločnosti a ďalšie prejavy už viditeľné v Európe.

S blížiacim sa 60. výročím ukončenia vojny v Európe a Japonsku je jasné, že problémy, ktoré sa zdali by pochované v krematóriách Osvienčimu a Birkenau znova ožívajú a objavujú sa medzi nami vo rastúcej miere.

Súvisiace témy:  Jews and Judaism receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.