|
||||||||||||
|
||||||||||||
Dennis Kucinich, ľavičiar preferujúci radikálny islam
Autor: Daniel Pipes http://www.danielpipes.org/10942/dennis-kucinich-radikalny-islam Preklad pôvodného textu: Dennis Kucinich, Lefty for Radical Islam Keith Ellison a Andre Carson získavajú značnú pozornosť ako prví dvaja moslimovia pôsobiaci v americkom Kongrese. Nezvyklosť ich prítomnosti by však nemala zakryť skutočnosť, že v Kongrese sa nachádzajú aj ďalší zástupcovia, vždy na ľavom krídle Demokratickej strany, ktorí tiež napomáhajú islamistickým záujmom a kauzám. Nie samotní moslimovia, ale ich relatívna neznámosť priťahuje na nich menej pozornosti, a spôsobuje, že sú efektívnejší. Napríklad, keď americká Snemovňa hlasovala v roku 2009 v pomere 390-5 v prospech rezolúcie, týkajúcej sa Práva Izraela na sebaobranu proti Hamasu, Carson hlasoval za rezolúciu a Ellison hlasoval "present" (čiže sa zdržal hlasovania). Naopak, Dennis J. Kucinich, Gwen Moore, Ron Paul, Nick Rahall, a Maxine Waters vyjadrili hlasy "nie". Okrem týchto piatich k ich radom patria aj Cynthia McKinney, Gregory Meeks a James Moran.
Kucinichova krajne ľavicová pozícia v rade tém (najznámejšou je sľub zriadenia Ministerstva mieru) síce neznamenala víťazstvo v kampani, ale jeho program rezonoval medzi viacerými demokratickými voličmi v nevyváženej súťaži; získal 8 percent hlasov v štáte Utah a Washington, 9 percent vo svojom domovskom štáte Ohio, 16 percent v Maine, 17 percent v Minnesote a pôsobivých 26 percent na Havaji. (Porovnateľné úsilie s neúspešnou prezidentskou kampaňou v roku 2008, keď nikde nezískal viac ako 2 percentá hlasov.) Toto úctyhodné predstavenie prinieslo väčšie nové pole pôsobnosti pre jeho kampaň v roku 2004, čo zasa jednoznačne exponovalo postoje a aktivity kandidátov vis-à-vis islamizmu. Postoje KucinichaKucinich už pred rokom 2004 prejavil sabosť pre islamizmus, definujúc ho ako ideológiu, ktorá sa snaží aplikovať islamské právo (šariu) po celom svete. Napríklad trval na prijatí daru 500 USD v roku 1997 od najvplyvnejšieho washingtonského islamistu Abdurahmana Alamoudiho. Až po tom, ako bol Alamoudi v roku 2003 obvinený z prijímania peňazí od líbyjských tajných služieb, poplatkov, ktoré mu priniesli dlhý čas vo väzení, Kucinich konečne vrátil príspevok z roku 1997. Vo svojej prezidentskej kampani v roku 2004 prijal Kucinich kľúčové prvky radikálneho islamského posolstva a úzko spolupracoval s najagresívnejšou islamistickou skupinou v Severnej Amerike, Radou pre americko-islamské vzťahy (CAIR). Opakoval jej výroky, vyplývajúce z línie o amerických moslimoch, ktorí "počas posledných rokov veľmi trpeli" a "boli obetnými baránkami a podliehali profilovaniu, boli subjektami praktík vymáhania práva, ktoré boli v demokracii skutočne odporné." Prezentoval kľúčovú politiku (opozícia proti vojne v Iraku a Vlasteneckému zákonu - Patriot Act, "podpora palestínskych práv") v snahe ukázať sa ako priateľský voči moslimom. Dokonca tvrdil, že jeho návrhy týkajúce sa všeobecnej zdravotnej starostlivosti a rozšíreného verejného vzdelávania "sú v súlade s ich [islamským] náboženským presvedčením o poskytovaním starostlivosti menej šťastným a tým, ktorí to potrebujú."
Reportér opísal, ako na jednom pozoruhodnom stretnutí s moslimami Kucinich citoval Korán s "vášňou potulného kazateľa" a burcoval publikum, aby sa postavilo na nohy a skandovalo "Boh je veľký" (Allahu Akbar). Pred iným moslimským publikom vyhlásil, "Vo svojej kancelárii si držím kópiu Koránu." (V tomto Kucinich predišiel britského premiéra Tonyho Blaira, ktorý v júni 2011 vyhlásil: "Čítam Korán každý deň. Čiastočne preto, aby som pochopil niektoré veci, ktoré sa dejú vo svete, ale hlavne preto, že je to nesmierne poučné.") Webová stránka jeho kampane mala jednu špeciálnu stranu, venovanú arabským Američanom a ďalšie stránky venované moslimom. Časť literatúry určanaj pre kampaň bola preložená do Arabčiny. Špeciálny záujem vzbudzuje stránka, ktorá chváli jeho "dlhú históriu toho, ako sa robil dostupným pre moslimskú komunitu":
Okrem toho, stránka pokračovala tým, že Kucinich "vytvoril funkciu národného koordinátora moslimov pre svojj štáb kampane." Vo všeobecnosti "Pracovali moslimovia v kampani ako dobrovoľníci, vrátane národného koordinátora pre Kucinicha, a zistil, že nielen samotní kandidáti, ale aj jeho štáb dychtivo uvítali prácu s nimi, a možnosť osloviť tak moslimskú komunitu." Kucinich tiež ponúkal svoju podporu medzi moslimami, vymenovávaním moslimských organizácií ako dôkaz:
Na oplátku za tieto vyjadrenia solidarity hľadal Kucinich voličskú podporu moslimov. Niet divu, že Kucinich vyzval moslimov, aby hlasovali ako celok, aby sa tak zvýšila ich politická sila; nielen že to sleduje líniu islamských organizácií, ale pravdepodobne to i reflektuje jeho nádej na to, že bude príjemcom ich hlasov. Kucinichov kalendárKandidát venoval rozsiahly čas a úsilie na to, aby oslovil a osobne sa stretol s moslimami. MSNBC napríklad uviedla, ako uistiťoval, že "mešity a moslimské organizácie sú v jeho programe, keď agitoval po celej krajine." Čiastočný výpis z vrcholiacej sezóny primárok obsahoval:
Po roku 2004
V roku 2006 navštívil Blízky východ počas vojny medzi Hizballáhom a Izraelom a zameral sa výlučne na škody spôsobené Izraelom a nenavštívil dejiská útokov Hizballáhu v Izraeli. V júni 2007 hlasovala americká Snemovňa reprezentantov v pomere 411 ku 2 hlasom za Rezolúciu 21, "Výzvu k Bezpečnostnej rade OSN na obžalovanie iránskeho vodcu Mahmúda Ahmadinedžáda z porušenia Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948 a Charty OSN tým, že vyzýval k deštrukcii štátu Izrael." Kucinich (spolu s Ronom Paulom) bol jedným z tých, ktorí hlasovali proti rezolúcii. V roku 2008 sa Kucinich podľa krajne ľavicovej agentúry Inter-Press Service, ako jediný z prezidentských kandidátov pokúšal o predchádzanie si moslimských voličov za účelom získania ich hlasov. V tom istom roku odsúdil politiku Spojených štátov voči Iránu, nie však iránsku politiku voči Spojeným štátom a vyzval k vytvoreniu "Národnej komisie pravdy a zmierenia", čím chcel "mať právomoc vynútiť si svedectvo a zhromažďovať oficiálne dokumenty na to, aby odhalil americkým ľuďom … základný podvod", ktorým bola Bushova reakcia na 11. september. Kucinich vyzval moslimov k podpore v roku 2009, keď vyhlásil, že otázka zdravotnej starostlivosti poskytuje moslimom "príležitosť na oslovenie ľudí všetkých vierovyznaní. Je to poučný okamih pre moslimov, ktorých každý pozdrav v sebe obsahuje mier. Zapojte sa do tejto súčasnej diskusie." V roku 2010 v interview pre Turkish Policy Quarterly Kucinich podlízavo oslovil Turkov a ich islamistickú vládu: "Svojim moslimským bratom a sestrám v Turecku hovorím Selamunaleykum. Mali by sme navzájom šíriť mier. Turecko je otvorená, demokratická pluralistická demokracia a Spojené štáty by mali podporovať úctu k islamu." Aj v roku 2010 Kucinich prijal islamistickú líniu, podľa ktorej údery bezpilotných lietadiel proti Al-Kajde vedené Bushom a Obamovou administratívou pomohli šíriť "fanatitizmus a radikalizmus." Kucinich je údajne jediným členom Kongresu, ktorý verejne obvinil Obamovu administratívu, že v roku 2010 schválila zabitie Anwar al-Awlakiho, občana Spojených štátov a teroristického sponzora v Jemene obžalovaného z toho, že mal väzby na niekoľko útokov v Spojených štátoch. Bol pravdepodobne jediným, kto v roku 2011 chválil vládu sýrskeho diktátora Bashar al-Assada za to, že preukázal "ochotu načúvať" opozícii, ktorú v danom momente masakroval. ZáveryHoci Kucinich predstavoval excentrickú postavu medzi Demokratmi, uchádzajúcimi sa o úrad prezidenta – snaha o získanie hlasov islamistov v roku 2004 bola istou cestou k tomu, aby sa nedostal do Bieleho domu – jeho úzke spojenie s radikálnym islamom bolo inovatívne a priekopnícke. Potvrdil to aj Howard Dean, ktorý kráčal v Kucinichových stopách vo svojej vlastnej prezidentskej kampani v roku 2004. Národná rada pakistánskych Američanov ukazuje napríklad, ako sa Dean stretol v Milwaukee s asi 100 členmi novovytvorenej Moslimskej volebnej rady Ameriky (MECA). Uvádza pritom, že "pomohol moslimom vytvoriť precedens, že žiadny ašpirant na amerického prezidenta by nemal byť ignorovaný" a túto udalosť zobrazuje ako presahujúcu to, čo urobil Kucinich:
Môžeme očakávať, že budeme svedkami ďalších demokratických kandidátov, sľubujúcich, že budú obhajovať záujmy moslimov (ako to definuje CAIR a jej podobní) na funkciu v Bielom dome? Predpokladám, že áno. Všeobecnejšie povedané, môžeme vidieť narastajúce spojenie medzi ľavicou a radikálnym islamom, ako to vníma David Horowitz v Unholy Alliance (Bezbožná aliancia, vyd. Regnery) a ja v mnohých článkoch. Okrem mnohých ďalších následkov, v súčasnej dobe prebieha dlhodobé triedenie hlasov; ako som napísal v roku 2003, "Arabi a moslimovia, napriek všetkým svojim sympatiám k republikánskej ekonomike, budú voliť Demokratov a Židia, napriek ich súhlasu s Demokratmi, budú voliť Republikánov." Súvisiace témy: Council on American-Islamic Relations, Muslims in the United States, US politics receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete and accurate information provided about its author, date, place of publication, and original URL. |
Latest Articles ADVERTISEMENTS
|
|||||||||||
|
All materials written by Daniel Pipes on this site © 1968-2013 Daniel Pipes. Email: daniel.pipes@gmail.com You can help support Daniel Pipes' work by making a tax-deductible donation to the Middle East Forum. Daniel J. Pipes |
||||||||||||