Cyprus na svetovej scéne

Cyprus, ostrov, nachádzajúci sa neďaleko Turecka a Sýrie, s počtom obyvateľov 1,3 milióna, sa nachádza na hrane závažných zmien. Jeho oneskorený debut na svetovej scéne sa koná po tom, ako sa počas svojich 51 rokov nezávislosti musel venovať grécko-tureckým spoločenským otázkam, čelí veľkým možnostiam a zároveň veľkému nebezpečenstvu.

"Severocyperská turecká republika" kontroluje 37 percent územia ostrova.

Spoločenský problém vznikol v roku 1570, keď si Osmanská ríša podmanila ostrov a takmer celú grécky hovoriacu ortodoxnú kresťanskú populáciu. V priebehu nasledujúcich troch storočí vytvorila imigrácia z Anatólie turecky hovoriacu moslimskú menšinu. Britská vláda počas rokov 1878 až 1960 ponechala túto situáciu v podstate nezmenenú. V čase cyperskej nezávislosti v roku 1960 Turci tvorili jednu šestinu obyvateľstva.

Cyprus bol sotva jediným územím, kde sa vyskytovalo etnické napätie, ktoré Londýn nakoniec opustil frustrovaný – spomeňme si na Indiu, Irak, Palestínu a Sudán – bol však jediným, ktorý si zachoval permanentné postavenie a priviedol k tomu aj patronátne štáty, menovite Turecko a Grécko, ako garantérov novo-nezávislého štátu.

Takéto škodlivé usporiadanie zvýšilo napätie tak medzi oboma komunitami na ostrove, ako aj ich patronátnymi štátmi. Toto napätie prekypelo v roku 1974, keď sa Atény pokúsili anektovať celý Cyprus a Ankara odpovedala napadnutím ostrova a obsadila severných 37 percent územia ostrova. Grécka anektácia bola neúspešná, ale invázia viedla k vytvoreniu nominálnej "Severocyperskej tureckej republiky" (TRNC), ktorá sa zachovala doteraz, so 40 000 vojenskými jednotkami z Tureckej republiky. Odvtedy sem emigrovali státisíce osadníkov, čo od základov zmenilo demografiu ostrova.

Cyprus zostal taký 35 rokov, rozdelený, uviaznutý v slepej uličke a prevažne ignorovaný okolitým svetom, až kým dva súčasné vývojové trendy kompletne zmenili nejasný, či dokonca nešťastný status quo ostrova.

Vrtná spoločnosť Noble Homer Ferrington založená v roku 1985 začala s vrtnými prácami v nálezisku Afrodita neďaleko Cypru.

Po prvé, strana AKP sa dostala v Turecku k moci v roku 2002 a priniesla so sebou agresívny program regionálnej nadvlády. Svoje ambície držala spočiatku na uzde, ale po opojnom volebnom úspechu v júni 2011, keď ihneď pokračovala nastolením politickej kontroly nad tureckou armádou sa tento zámer prejavil v plnom rozkvete. Úsile o regionálnu nadvládu má mnohé formy – od eskalácie napätia vo vzťahoch s Izraelom po triumfálnu výpravu premiéra po Severnej Afrike – ale s osobitným zameraním na zvýšenie tureckej moci vo východnom Stredomorí. Ambície AKP tak zmenili tureckú okupáciu Cypru z problému sui generis na aspekt väčšieho významu.

Po druhé, objavenie zásob zemného plynu a ropy ("Leviathan") v roku 2010 vo výlučnej ekonomickej zóne Izraela v Stredozemnom mori, v bezprostrednej blízkosti cyperskej EEZ, náhle spôsobilo, že Cyprus sa stal hráčom na svetovom tru s energiami. Cyperčania hovoria o 300 biliónoch kubických stôp, v hodnote 4 biliónov USD. Takéto čísla priťahujú žiadostivé pohľady, špeciálne z Ankary, ktorá požaduje (cez TRNC) svoj podiel z budúcich príjmov za zemný plyn. Ďalej, stupňujúci sa antisemitizmus AKP v kombinácii so strategickými ambíciami ministra zahraničia Ahmeta Davutoğlua naznačuje, že turecké požiadavky sa môžu rozšíriť na vody, kontrolované Izraelom.

V takomto spojení tieto dva smery vývoja – narastajúce ambície Turecka a možné zásoby zemného plynu v biliónoch – spájajú Cyprus a Izrael v zmysle sebaobrany. Vedúce osobnosti cyperských Grékov vo vláde, médiá a podnikanie mi počas svojej nedávno absolvovanej cesty na ostrov dali najavo, že existuje naliehavé prianie vybudovať ekonomické a bezpečnostné vzťahy s Izraelom.

Piri Reis, jediná turecká výskumná loď sprevádzaná tureckým námorníctvom, priplávala do exkluzívnej ekonomickej zóny Cypru.

Jeden z vedúcich vládnych predstaviteľov navrhuje v ekonomickej oblasti päť projektov: spoločné plynovodné potrubie z nálezísk zemného plynu na Cyprus, nasledované závodom na skvapalňovanie, závodom na výrobu metanolu, 1 000 megawatovou elektrárňou a strategickými zásobami, všetko umiestnené na Cypre. Mediálny magnát navrhuje predaj zásob zemného plynu Izraelu a ponechanie zodpovednosti jeho spoločnostiam.

Niektorí účastníci diskusie navrhujú v bezpečnostnej oblasti úplnú alianciu s Izraelom. Cyprus by od Izraela získal omnoho väčšiu armádnu, ekonomickú a diplomatickú zručnosť. Izrael, ktorý už v prospech Cypru vyvinul ochranné úsilie, by získal prospech z prístupu k leteckej základni v Paphose, 185 míľ (300 kilometrov) vzdialeného od svojho pobrežia, ktoré je súčasťou štátov Európske únie.

Takáto aliancia by ukončila cyperské dedičstvo neangažovania sa a tichej diplomacie, určenej na presviedčanie vlád, aby neuznali TRNC, hoci táto stratégia, ako sa hovorí, nepriniesla mnoho prospechu.

Vzhľadom na prílišnú sebadôveru a možno mesiášstvo tureckého vedenia, ktoré stále viac klame mizernými atribútmi, musia hrať Washington, Brusel, Atény a Moskva dôležitú úlohu pri podpore vzťahov medzi Cyprom a Izraelom, a tým aj pri znížovaní pravdepodobnosti tureckej agresie pod vedením AKP.

Súvisiace témy:  Israel & Zionism, Turkey and Turks receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.