Hodnotenie Kaddáfiho

Prvého septembra to bude presne 42 rokov, keď je vo svete najdlhšie vládnuca hlava štátu, Mu'ammar al-Qadhdhafi (presný prepis jeho mena), vládcom Líbye. V čase, keď opúšťa scénu, si jeho úbohá vláda zaslúži ocenenie.

Keď Kaddáfí preberal moc, bol jednou z najatraktívnejších verejných osobností.

Kaddáfí prevzal moc vo veku 27 rokov v poslednej fáze času Gamála Abdulal Násira, ohromne vplyvného panarabského vodcu Egypta, a videl sám seba ako Násirovho nasledovníka, avšak s väčšími ambíciami: zatiaľ čo Násir sníval o jedinom arabskom národe počnúc Atlantikom až k Perzskému zálivu ako o konečnom cieli, Kaddáfí videl arabskú jednotu ako prvý krok k jednote moslimov. A hoci Kaddáfí zlyhal a nedosiahol žiadnu formu jednoty, a jeho "Tretia medzinárodná teória" popísaná v Green Book (Zelenej knihe) z roku 1975 sa ukázala byť totálnym krachom, čoskoro mal predsa len významný vplyv na dve hlavné vývojové tendencie.

Po prvé, mal kľúčovú úlohu pri zvyšovaní cien energií, ktoré sa začalo v roku 1972 a pokračuje až do dnešných dní. Tým, že si robí nárok na produkciu a ceny ropných produktov medzinárodných ropných spoločností, začal prenášať moc zo západných rokovacích miestností do palácov na Blízkom východe. Konkrétne možno povedať, že Kaddáfí úspešne prispel ku štvornásobnému zvýšeniu cien ropy v rokoch 1973-74.

Po druhé, Kaddáfí odštartoval to, čo bolo potom známe ako islamské obrodenie, a čo naďalej pokračuje. V čase, keď nebol nikto na to pripravený, hrdo a vyzývavo presadzoval islamské záležitosti s používaním islamského práva, vyzýval moslimov na celom svete k tomu, aby konali rovnakým spôsobom a pomáhal moslimom v sporoch s nemoslimami.

Kaddáfiho dlhú vládu možno rozdekiť do štyroch období. Prvým a najvýznamnejším je obdobie rokov 1969-86, pozostávajúce z frenetickej aktivity z jeho strany, zasahovania do záležitostí a konfliktov počnúc Severným Írskom až po južné Filipíny. Neúplný zoznam by zahŕňal takmer ochromenie kampane na znovuzvolenie Jimmyho Cartera v roku 1980 tým, že zaplatil jeho bratovi Billymu; deklarovanie politického zväzku so Sýriou; vojenskú pomoc Iránu proti Iraku; ohrozovanie ropného prieskumu Malty v sporných vodách; podplácanie cyperskej vlády, aby súhlasila s vysielaním líbyjského rádiového vyslielača; vyslanie vojenských jednotiek do južného Čadu, aby kontrolovali krajinu a zjednotili ju s Líbyou; a pomoc moslimským skupinám v Nigérii, ktorých násile za sebou zanechalo viac ako 100 mŕtvych.

Tieto snahy však nikam neviedli. Vo svojom hodnotení z roku 1981 som napísal: "Ani jeden z Kaddáfiho pokusov o štátny prevrat nezvrhol Kaddáfiho vládu, žiadna z rebélií nebola úspešná, žiadni separatisti nevytvorili nový štát, žiadna teroristická kampaň nezlomila odpor národa, nebol realizovaný žiadny plán zjednotenia a žiadna krajina okrem Líbye nenasledovaka 'tretiu teóriu.' Kaddáfí zožal nepriateľstvo a deštrukciu bez toho, že by dosiahol ktorýkoľvek zo svojich cieľov. Väčšiu márnosť si len ťažko možno predstaviť."

Symbolickým pre úpadok Kaddáfiho režimu nakoniec bolo, že sa stal najškaredšou verejnou osobnosťou.

Táto prvá éra sa skončila americkým bombardovaním v roku 1986, ktoré bolo odplatou za bombový útok na diskotéku v Berlíne, zdalo sa, že to ovplyvnilo Kaddáfiho psychiku. Jeho spurný aventérizmus dramaticky poklesol, bol sprevádzaný obratom k Afrike a ambíciami na budovanie zbraní hromadného ničenia. A ako sa jeho prítomnosť na svetovej scéne znižovala, začal byť považovaný za potrhlého.

Tretia etapa sa začala v roku 2002, keď skrotený Kaddáfí zaplatil odškodné za rolu, ktorú hrala Líbya v roku 1988 pri zostrelení lietadla Pan Am a vzdal svoje nukleárne ambície. A hoci základy jeho režimu zostávajú, stal sa personou grata v západných krajinách, britský predseda vlády a americký minister zahraničia mu preukazujú v Líbyi rešpekt.

Štvrtá a posledná éra začala začiatkom tohto roka rebéliou v Benghází, keď sa ustupujúci Kaddáfí vrátil k explicitnej brutalite svojej počiatočnej vlády, odsunul starostlivo budovaný imidž niekoho, kto venuje pozornosť medzinárodným očakávaniam. V rovnováhe s jeho režimom sa dostávajú do centra pozornosti jeho krutosť, sebaklam a dezilúzia, a výsledky sú ničivé, Líbyjčania vo veľkom počte odmietajú jeho samého, jeho rodinu, jeho režim a jeho dedičstvo.

Po desaťročiach útlaku a podvodov teraz Líbyjčania čelia výzve na zahodenie tohto skazeného dedičstva. Musia sa snažiť oslobodiť od paranoje, skazenosti a znetvorenia. Andrew Solomon z New Yorker sumarizuje tento problém nasledovne: Líbyjčania "sa môžu zotaviť z Kaddáfiho sprenevery a brutality, ale bude trvať dlho, kým zanikne falošnosť života Veľkej socialistickej ľudovej líbyjskej arabskej džamahírie."

Naozaj bude.

Súvisiace témy:  Libya receive the latest by email: subscribe to daniel pipes' free mailing list This text may be reposted or forwarded so long as it is presented as an integral whole with complete information provided about its author, date, place of publication, and original URL.